CR-13 NE C
Premýšľal som, ako by sa dalo vyjadriť posolstvo dnešných liturgických čítaní kľúčovými slovami. Vyšli mi z toho tieto: povolanie, rozhodnutie, vykročenie, služba a sloboda. A zdá sa mi, že je to zároveň návod na kresťanský život v piatich bodoch.
Povolanie. Príbeh kresťanského života začína povolaním. Niekedy je ten moment tak povediac spektakulárny, ako keď Ježiš priamo oslovil toho človeka z dnešného evanjelia: "Poď za mnou!" Inokedy to také jasné nie je. Veď čo si mal myslieť taký Elizeus, keď na neho Eliáš hodil svoj plášť? Ale dokonca ani priame oslovenie Ježišom ešte nie je ešte zárukou ľahkej odpovede.
Odpoveďou na každé povolanie sú rozhodnutie, vykročenie a služba. Rozhodnutie prijať alebo odmietnuť, vykročenie tým alebo oným smerom, služba ako životný štýl.
Rozhodnutie. Veľmi sa mi páči, ako vyjadril svoje rozhodnutie ďalší neznámy z dnešného evanjelia: "Pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš." Pokojne by mohla tými slovami odpoveď žena mužovi, ktorý ju práve požiadal o ruku. V nejakej modifikácii by to mohla byť aj odpoveď manželov, ktorí si zakladajú kresťanskú rodinu alebo ktorí práve zistili, že dieťa ktoré čakajú, bude postihnuté.
Je to odpoveď, ktorá môže mať tisíce podôb. Ježiš ju neodmieta, len povzbudzuje dotyčného, aby si to dobre premyslel, varuje ho pred slovami, ktoré sú síce vznešené, ale prázdne.
Mali by sme byť tomu neznámemu vďační, pretože nám zanechal krásnu modlitbu, ktorou môžeme začínať každý deň: Pane, "pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš."
Vykročenie. Slová samotné nestačia, ak za nimi nenasleduje vykročenie. "Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci", varuje Ježiš. Je ako dievča, ktoré by chcelo naraz chodiť hneď s tromi chalanmi. Alebo ako muž, ktorý sa síce rozhodol pre kariéru otca, ale čo sa týka výchovy detí, jeho manželka je na všetko stále sama.
Vykročiť, najmä ak k tomu človek pristupuje zodpovedne, je ťažké. Páči sa mi, ako to urobil Elizeus. Eliáš ho povolal rovno na poli, uprostred prác. Muselo to byť veľké pole a Elizeus bol zrejme bohatý, keď orali naraz s dvanástimi záprahmi. Elizeus dozeral na práce a zároveň sám oral na dvanástom záprahu. Keď ho Eliáš povolal, narýchlo pripravil hostinu na rozlúčku. Zabil voly, s ktorými oral, rozsekal postroj a na drevenných častiach pripravil jedlo.
Čo to vlastne robí? Nuž náš Elizeus urobil svoje rozhodnutie verejným a slávnostným (hostina), všetci to už vedia, všetci mu pogratulovali. Keď ho to o týždeň prestane s Eliášom baviť a bude mať chuť vrátiť sa domov, dobre si to premyslí. A nakoniec zostane. Keď po čase príde kríza a s ňou aj nostalgia za bohatstvom, jedna z vecí, ktoré mu pomôžu vytrvať je aj fakt, že už žiadne bohatstvo nemá (to sú, symbolicky, tie voly, ktoré zabil na hostinu). A nemá ani víziu návratu domov, veď ešte aj ten volský postroj spálil, my v tomto zmysle hovorievame o pálení mostov alebo o zatváraní zadných dvierok.
Takto to robíme, keď vykročíme v povolaní k manželstvu, kňazstvu či zasvätenému životu. Robíme to verejne a slávnostne, zriekame sa mnohého z predchádzajúceho spôsobu života, nenechávame si zadné dvierka. A keď prídu krízy a ťažkosti, zvládneme to aj preto, že nie sme v pokušení ujsť. "Kam inam by som išiel?" povieš si. "Pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš."
Služba. Elizeus "vstal, šiel za Eliášom a posluhoval mu", počúvame v závere prvého čítanie. "Navzájom si slúžte v láske", povzbudzuje Pavol v druhom čítaní. Každé povolanie je povolaním k službe, nie k pohodlnejšiemu alebo ľahšiemu životu. Hoci nám život v niektorom povolaní môže pripadať v niečom ľahší a pohodlnejší.
Sloboda. "Slobodu nám vydobyl Kristus", pripomína Pavol a pokračuje: "Stojte teda pevne a nedávajte sa znova zapriahnuť do jarma otroctva." Otroctvo nie je synonymom ťažkej práce, veď aj slobodní ľudia ťažko pracujú. Synonymom otroctva je nesloboda. Ty a ja slúžime, pretože sme objavili v sebe povolanie, rozhodli sme sa naň odpovedať, a nezostali sme len pri slovách... Otrok slúži, pretože je prinútený (nie povolaný), nie preto, že chce (rozhodnutie), ale preto, že musí.
Ako ľahko sa náš život mení na otroctvo. Sami sa doň predávame. "Nedávajte sa znova zapriahnuť do jarma otroctva", hovorí Pavol.
A to nás vracia späť ku Elizeovi, ktorý zabil voly, posekal postroje a urobil hostinu, čím si vytvoril mechanizmus, ktorý ho možno neskôr uchránil pred tým, aby sa znova zapriahol. Mechanizmus, ktorý mu pomohol naplniť slová: "Pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš." Išiel za Eliášom všade. Až do neba. Neboj sa urobiť skutočne rozhodné rozhodnutie a vykročiť k službe. "Všade, kam pôjdeš."
