VN-05 ŠT
Príbeh, ktorý môžeme postupne sledovať vo včerajšom, dnešnom a zajtrajšom prvom čítaní je typickou ukážkou synodálneho spôsobu života Cirkvi, ku ktorému nás pozýva pápež František.
Život vo farnosti či diecéze v Antiochii priviedol veriacich pred otázku, s akou sa predtým kresťania nestretli. V tých prvých mesiacoch, možno rokoch, sa kresťanmi stávali zväčša židia. A tých pár konvertitov z pohanstva si zrejme rýchlo osvojilo aj prijaté prvky zo starovekého Judaizmu. No v Antiochii bola situácia iná, tu kresťanskú komunitu tvorili ľudia, pre ktorých bolo židovské náboženstvo niečím neznámym a cudzím. Židokresťanov bolo medzi nimi málo. Ale jedného dňa sa tak nejakí objavili, možno prišli ako misionári z Jeruzalema, a možno len cez Antiochiu prechádzali. A boli zdesení, pretože v Antiochii to bežalo inak ako v Jeruzaleme. Vznikla otázka, ba až spor: Sú všetci kresťania povinní zachovávať nariadenia židovského náboženstva ako obriezka mužov, rituálna čistota a podobne?
Na začiatku je teda neistota, ťažkosť, či otázka istej skupiny veriacich. Čo urobili? Nikoho nevyhnali, ani neignorovali. Chcú byť zajedno s veriacimi v Jeruzaleme. A tak tam poslali vyslancov. V delegácii boli, ako vidno zo Skutkov apoštolov, zastúpené obe skupiny, nešlo teda o žiadne pokútne a polotajné lobovanie. Ide o obnovu spoločenstva.
Druhým krokom je počúvanie. V Jeruzaleme si všetci, domáci aj Antiochijčania, zástanci jedného i druhého dopriali čas a pokoj na pozorné načúvanie. Vypočuli Pavla, i zástupcov kresťanov, ktorí pred krstom patrili ku farizejom. Pozorne vypočuli aj slovo autority Cirkvi, ktoré hovoril Peter. A načúvali aj Božiemu slovo, to im zase priblížil Jakub (dnešné prvé čítanie).
Je milé sledovať spôsob, akým si postupne berú slovo, ako hovoria: v slobode, pravdivo a s láskou. Presne ako to požaduje synodálny proces.
A napokon príde rozhodnutie. Vyhlásia ho predstavení Cirkvi, apoštoli. Ale sú si vedomí, že to nie je len z nich, ale že je to výsledok procesu pozorného načúvania ľuďom, Písmu, hlasu Cirkvi i Ducha Svätého. Preto môžu s pokojným svedomím na záver vyhlásiť: "Duch Svätý a my sme usúdili..." O tom budeme čítať pri liturgii zajtra. To rozhodnutie je napokon výsledkom konsenzu, nie nejakého demokratického hlasovania. Sú pod ním podpísaní "Apoštoli a starší bratia", dnes by sme povedali kňazi. Oni nesú zodpovednosť. Ale výsledok je ovocím spoločenstva, počúvania a hovorenia všetkých.
Takto nejako by mali vznikať aj kľúčové rozhodnutia vo farnosti. Preto sa potrebujeme všetci učiť synodálnemu spôsobu života viery.
