VN-06 NEC
Tu prišli niektorí z Judey a poúčali bratov: "Ak sa nedáte obrezať podľa Mojžišovho predpisu, nemôžete byť spasení", počúvame v dnešnom prvom čítaní. Dobre to mysleli tí niektorí z Judei, čo sa objavili v Antiochii a poučovali tamojších kresťanov. Totiž kresťania v Judei sa zaradom pridržiavali nariadení starozákonného Judaizmu, vrátane obriezky mužov. Nakoniec bolo to logické, veď mali židovský pôvod. Ale v Antiochii, kde bola kresťanská komunita tvorená prevažne pohanokresťanmi, to bolo samozrejme inak. "Veď prečo by mali dodržiavať nariadenia, ktoré sú už zbytočné?" mohli by sme parafrázovať Pavlovu argumentáciu.
Napokon poslali apoštoli z Jeruzalema do Antiochie list, v ktorom všetko uviedli na pravú mieru. "Počuli sme" píšu, "že vás niektorí, čo vyšli z nás, znepokojili a rozvrátili vám srdcia rečami, hoci sme ich ničím nepoverili." A pokračujú: "Duch Svätý a my sme usúdili, že nebudeme na vás klásť nijaké iné bremeno okrem toho nevyhnutného."
"Ak sa nedáte obrezať podľa Mojžišovho predpisu, nemôžete byť spasení" Podobné "ak" sa medzi nami občas objavujú. Napríklad ak nebudeš prijímať Eucharistiu len do úst, pokľačiačky, ak sa nebudeš modliť túto modlitbu... Minule mi niekto tvrdil, že ak nebudem sláviť omšu po latinsky a otočený chrbtom k vám... Nie že by na tom bolo niečo zlé, zväčša ide o dobré veci. No Cirkev by na to aj dnes povedala to isté, čo vtedy napísali apoštoli; v liste do Antiochie: "Počuli sme, že vás niektorí, čo vyšli z nás, znepokojili a rozvrátili vám srdcia rečami, hoci sme ich ničím nepoverili."
Vlastne to robievame aj v bežnom živote. Stáva sa nám, že to čo je dôležité sa ľahko dostane na okraj nášho záujmu. A naopak niečo síce dobré ale nie nevyhnutné, zbytočne povýšime príliš vysoko a tlačíme do toho aj iných.
Niekto je napríklad v zvýšenej miere precízny, čo je skvelá vlastnosť a veľké požehnanie. Ten človek je v oblasti precíznosti obdarený viac, než iní. No ak si neuvedomuje, že precízny vo zvýšenej miere a tú istú mieru požaduje aj od ostatných, je to zdroj konfliktov a ťažkostí. Tí ostatní v tom totiž nikdy nebudú tak dobrí ako on. Ani to nepotrebujú. Oni sú totiž obdarení v nejakej inej oblasti.
Páči sa mi, ako to uzavreli apoštoli: "Nebudeme na vás klásť nijaké iné bremeno okrem toho nevyhnutného". Odvolávajú sa pritom na Ducha Svätého. Tak si aj my prosme o Ducha múdrosti, aby sme vedeli odlíšiť to, čo je nevyhnutné od toho, čo je síce dobré, ale nie je nevyhnutné do toho tlačiť iných.
Mimochodom keď tak čítam ten zoznam vecí, ktoré apoštoli v Duchu Svätom vyhodnotili ako nevyhnutné ("zdŕžať sa mäsa obetovaného modlám, krvi, udusených zvierat a smilstva"), prvých troch vecí z toho zoznamu sa mali vystríhať hlavne z ohľadu na citlivejšie svedomie svojich bratov a sestier vo viere.
- Mäso, obetované modlám. Tak v Jeruzalemskom, ako aj v pohanských chrámoch sa prinášali na obetu zvieratá. Časť spálili na oltári, časť použili pri rituálnej hostine a časť mäsa predali na trhu získané peniaze išli na podporu chrámu. Kresťania mali dilemu. Odmietali prinášať obety v pohanskom chráme. Odmietali zúčastňovať sa rituálnej hostiny, na ktorej sa jedlo obetované mäso. No niektorí mali a iní nemali problém kupovať si na trhu mäso, ktoré bolo lacnejšie, pretože pochádzalo z tých obiet. Pavol im dal princíp: môžete to tak robiť, veď tie božstvá sú len mŕtve ľudské výtvory. Ale radšej sa toho zrieknite, ak máte v komunite veriacich, pre ktorých je to neprijateľné a svedomie im to nedovoľuje. Aby ste ich nepomýlili.
- Krv a mäso udusených zvierat. Starozákonný Judaizmus zakazoval židom jesť jedno i druhé. Verili totiž, že v krvi je duša a tak zjesť krv by znamenalo jesť dušu zvieraťa. Pre nich odporná predstava. Aby sa necítili nepríjemne, apoštoli hovoria zdržať sa krvavničiek :-)
Každá dobrá vec, každý talent, nadanie, bohatstvo..., je aj bremenom. A občas je život tak náročný, že nemôžeme so sebou vliecť všetky dobré veci. Alebo my práve môžeme, no tí druhí nie. Prosme si o dar Ducha Tešiteľa, aby nás znova a znova učil rozoznávať naše dary a rozlišovať dobré od nevyhnutného. Možno zistíš, že ak chvíľu neponesieš toto bremeno a sústredíš sa len na nevyhnutné, nič zlé sa nestane.
