VN-02 NEC
Prečo spisovatelia píšu knihy? Myslím, že niektorí preto, že majú v sebe niečo, čo musia zo seba dostať, príbeh, spomienky, kus múdrosti... Iní možno preto, že keď raz začali, nedokážu s tým už prestať. A určite sú aj autori, čo jednoducho vedia nielen dobre písať, ale napísané aj dobre predať a zarobiť.
Prečo píše evanjelista Ján? Komerčný charakter jeho evanjelium rozhodne nemá. O tom, prečo napísal Knihu zjavenia, hovorí v dnešnom prvom čítaní takto: "V Pánov deň som bol vo vytržení a počul som za sebou hlas mohutný ako zvuk poľnice hovoriť: Čo vidíš, napíš do knihy a pošli siedmim cirkvám." Napísal a poslal. A závere svojho evanjelia* hovorí, že "toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene."
"V Pánov deň som bol vo vytržení a počul som za sebou hlas mohutný ako zvuk poľnice hovoriť: Čo vidíš, napíš..." Čo teda Ján videl v ten pamätný Pánov deň (v nedeľu?). Nuž to, čo vídavame, alebo by sme mohli vídať vždy v Pánov deň aj my :-).
- "Večer v ten istý prvý deň v týždni", teda v nedeľu, "prišiel Ježiš, stal si doprostred". Odvtedy sa kresťania vždy v nedeľu (prvý deň týždňa) stretávajú vo viere, že Ježiš je s nimi. Kňaz túto vieru vyjadruje viac krát počas omše, keď uisťuje ľud slovami "Pán s vami". A veriaci zase povzbudzujú jeho odpoveďou "I s duchom tvojim". Nevidíme ho (zatiaľ), ale veríme, že je s nami, že už si stal doprostred a prináša pokoj.
- "Stal si doprostred a povedal im: Pokoj vám!" Aj to sa deje každú nedeľu, počúvame, čo nám Ježiš hovorí a radujeme sa, že sme rozpoznali jeho slová v Svätom písme podobne, ako sa učeníci "zaradovali, keď videli Pána". My preto pred evanjeliom spievame radostné aleluja a po evanjeliu voláme "Chvála tebe Kriste".
- "Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás." My sme na konci omše poslaní napríklad slovami "Choďte a ohlasujte Pánovo evanjelium" alebo jednoducho "Choďte v mene Božom". A ideme.
- A príbeh pokračuje: "Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: Videli sme Pána." Nebolo v ich silách, aby ho presvedčili, že Kristus žije. No podarilo sa im ho presvedčiť, aby bol o týždeň s nimi. Dosť na to, aby ho Ježiš mohol osloviť. Takto by sme to mohli robiť aj my: Vo vedomí, že sme poslaní a vyzbrojení mocou Ducha, svedčiť po každej omši a pozývať. Nie násilne, nie manipulatívne, len s láskou. A Pán za nás dielo dokončí. No začať musíme my. Ak nezačneme, nie je čo dokončiť.
- "Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku", hovorí Ježiš dnes, na Druhú veľkonočnú nedeľu, ôsmy deň od prvého dňa. Ján vo svojom evanjeliu nehovorí o Eucharistii. Jeho evanjelium už vzniklo v skúsenosti prenasledovania, v čase, keď už kresťania boli pomerne ostražití a o tajomstve Eucharistie hovorili len tým, ktorí boli pokrstení. Aj preto, aby Eucharistiu chránili, aj preto, že kto nie je pokrstený, ju vlastne nemôže pochopiť. A predsa je Tomáš vyzvaný, aby sa dotkol Tela Kristovho, Ježišových rán. Tak, ako sa ich dotýkaš ty, keď prijímaš Telo Kristovo.
- "Tomáš mu odpovedal: Pán môj a Boh môj!" My na slovo o Kristovom tele hovoríme: "Pane, nie som hoden. Ale povedz iba slovo a duša mi ozdravie." A potom už len dodáme jediné "amen", do ktorého vkladáme ten istý význam ako Tomáš.
Toto, hovorí Ján, "je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene."
A nezabudnite nabudúce pozvať aj Tomáša. Každý toho svojho.
* Jánovo evanjelium má dva závery, prvý, zrejme originál Jánov, tvorí dvadsiata kapitola, druhý (oveľa menej Jánovský) zase kapitola dvadsiata prvá.
