Pôst-03 NEC
Priznávam, že s dnešným evanjeliom som sa vytrápil. Existuje vôbec nejaký súlad Ježišovej výstrahy "ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne" s tvrdením žalmistu že "milostivý a milosrdný je Pán"? Alebo že by nebol až taký milostivý a milosrdný?
Nebolo by rozumnejšie tú krvavú časť o masakrovaní Galilejčanov a tragédii v Siloe proste prejsť s mlčaním? Lenže aj to je Božie slovo...
Nemyslím, že by nás chcel Kristus vystrašiť a tak nás primäť k pokániu. Zmeny, ktoré sú vyvolané strachom, nie sú stabilné. Keď strach pominie, všetko sa vráti do starých koľají. Ibaže by človek v tom strachu zomrel. Alebo v ňom prežil celý život. No niečo také je na svetelné roky vzdialené kresťanskému životu. Vynucovanie pokánia strašením ľudí, to je pohanská tyrania, nie kresťanstvo. A je to pohanstvo aj vtedy, ak sú nástrojom strašenia údajné súkromné zjavenia, knihy vydané katolíckym vydavateľstvom, alebo ak na ňom, z rôznych dôvodov, participujú dokonca katolícki duchovní.
Liturgia tretej pôstnej nedele ponúka iný spôsob ako dnešnú evanjeliovú stať uchopiť. Kolekta (modlitba dňa) je takpovediac kľúčom k pochopeniu:
Boh je prameň milosrdenstva, ktoré je nekonečné a dobroty, ktorá je nesmierna. O strachu sa tu nehovorí. Zato sa tu spomína niečo, pri čom by nám mali bliknúť kontrolky: liek. Nie proti covidu, ani proti ohrozeniam zo strany vodcov ríše zla, ale liek proti hriechu. A tým liekom proti hriechu sú pôst, modlitba a skutky kresťanskej lásky.
Liekom ktorý Božský vinohradník naordinoval sterilnému figovníku z dnešného podobenstva je zvýšenie saturácie (okopanie stromu, prevzdušnenie pôdy), infúzia, doplnenie chýbajúcich minerálov a vitamínov (v prípade stromu hnojivo), a kľudový režim (pri našom strom asi tak rok). Človeku týmto spôsobom slúžia pôst, modlitba a skutky kresťanskej lásky.
To je štandardná liečba. Ale čo keď pacient nespolupracuje, ignoruje pôst, modlitbu a skutky kresťanskej lásky, a svoju spásu hľadá v lacných tabletkách pochybného charakteru? Alebo čo keď jednoducho príde neskoro?
Nuž vtedy si spomenieme na Ježišovo upozornenie: "Ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne." Alebo na konštatovanie z podobenstva: "Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, potom ho vytneš."
Všetci zahynieme podobne v akom zmysle? Podobne brutálne? Podobne nečakane? Podobne nezmyselne? Podobne bez možnosti brániť sa?
Podobne, ako keď pán vinice vytne neplodný figovník. Nasadil ho tam s istým zámerom, chce ovocie. Ovocie, to je z pohľadu majiteľa zmysel existencie ovocného stromu. Ak strom ovocie nedáva, a tu Pán čakal už 3 + 1 rok, dobrý hospodár nájde preň iné využitie. Zachráni ho pred nezmyselnosťou, ktorá ničí strom i jeho okolie ("ešte aj zem vyčerpáva") a dá mu nový zmysel. Z jeho dreva sa stane stavebný materiál, vyrobia z neho nábytok alebo ho použijú na palivo...
Smrť tých úbožiakov z prvej časti evanjelia je samozrejme zločinom Piláta a prírodnou katastrofou alebo dôsledkom ľudskej nezodpovednosti. Rozhodne nie je niečím, čo si na nich vymyslel Boh, aby sa im pomstil za ich hriešny život.
No dúfame, že tie tragédie sú aj niečím, čo Boh využil pre spásu tých úbožiakov. Že v tom náhlom utrpení práve neboli schopní brániť sa jeho milosti.
Ako chorý, ktorý sa lieči kdečím, pretože sa cíti múdrejší než jeho lekár. Až sa dostane do stavu, kedy to už nemôže viac pokaziť a konečne, v hodine dvanástej, je ochotný podriadiť sa aj skutočnej liečbe. Lekárom sa občas podarí zachrániť aj takýchto pacientov. Dúfame, že Bohu sa to podarí vždy.
Každopádne to slovo tu nie je preto, aby sme sa opovážlivo spoliehali na Božie milosrdenstvo. Nie preto, že by Boh nebol milosrdný. Preto, že človek nemusí stihnúť milosrdenstvo prijať. Ako chorý, ku ktorému sa záchranka dostala neskoro...
To rozprávanie je tu preto, aby sme aj na udalosti ako tie z prvej časti dnešného evanjelia, na správy o obetiach covidu alebo o utrpení našich susedov na východe..., pozerali s nádejou. Aby sme neprepadli konečnému zúfalstvu.
Nie strach, a nie opovážlivé spoliehanie sa na Božie milosrdenstvo. Cesta kresťana je cestou zverenia sa Božskému vinohradníkovi, lekárovi tela i duše, z moci ktorého sú "pôst, modlitba a skutky kresťanskej lásky sú liekom proti hriechu".
