Pôst-01 ŠT
Bol raz jeden úspešný manažér. Jeho deň určovali hodinky, mobilný telefón a počítač, každá sekunda bola pre neho nesmierne dôležitá. Raz mal stretnutie v sídle istej významnej právnickej kancelárie uprostred centra mesta. Keď dorazil do centra, narazil na problém: nemal kde zaparkovať. Najskôr obišiel budovu, aby zmapoval situáciu. Nič. Každučké parkovacie miesto bolo obsadené. Skúsil zájsť ďalej, ale nikde vôbec nič.V bezradnosti sa začal modliť: „Pane, prosím, pomôž mi, teraz ťa potrebujem. Daj, aby som našiel parkovacie miesto. Ak vypočuješ moju prosbu, sľubujem, že pôjdem každú nedeľu na omšu.“
Urobil ešte jedno kolo. Nič, nikde by sa nebol zmestil ani špendlík. Začal sa modliť intenzívnejšie: „Pane, nemôžem meškať na toto stretnutie. Ak mi umožníš miesto na parkovanie, budem sa spovedať aj každý týždeň a nikdy nevynechám večernú modlitbu.“
Dookola sa modlil a pomaličky obchádzal budovu, pričom skúmal každý pohyb na ceste. „Pane, prosím ťa, ide mi o život! Ak mi pomôžeš nájsť voľné miesto, budem každý deň čítať evanjelium a možno sa pridám aj ku katechétom.“
V tej chvíli jedno auto pred ním odišlo a uvoľnilo miesto. Manažér s veľkou úľavou zaparkoval a vzápätí povedal: „Pane, nenechaj sa rušiť. Práve som miesto našiel.“
(Ferrero, B. Koľko stojí zázrak. Bratislava: Don Bosco, 2009, s. 41-42.)
"Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria" hovorí Ježiš v dnešnom evanjeliu. A myslí to vážne. Boh skutočne dáva prosené, odhaľuje stratené a otvára zatvorené dokonca aj vtedy, keď máme tendenciu považovať to za svoje dielo a svoj úspech.
Vlastne je to aj jeden z dôvodov, prečo niekedy nedostaneme aj keď prosíme, nenájdeme hoci hľadáme a dvere sa neotvoria nech už sa dobíjame koľkokoľvek. Je to prevencia pokušeniu ľahkovážne sa spoliehať na anjelov, ktorí dostali príkaz, aby človeka vzali na ruky, že by si neuderil nohu o kameň (evanjelium prvej pôstnej nedele).