Vyniesť na svetlo...

CR-08 NEC

"Nie je dobrý strom, ktorý rodí zlé ovocie, ako nie je zlý strom, ktorý rodí dobré ovocie. Každý strom možno poznať po ovocí. Z tŕnia predsa nezbierajú figy, ani z ostružín neoberajú hrozno."

Mám chuť skomentovať trápenie Ukrajincov. Ale neviem, či to vo mne kvasí len trpkosť a zdesenie z ľudskej zloby alebo smútok z utrpenia. Či je to znamenie, o ktorom hovoriť treba, veď Božie slovo dnešnej nedele tej téme "nahráva", takže to nevyzerá ako "náhoda". Ale je to pokušenie, podobné tým, o ktorých budeme čítať v liturgii o týždeň.

"Každý strom možno poznať po ovocí. Z tŕnia predsa nezbierajú figy, ani z ostružín neoberajú hrozno." Napokon komu nestačí na rozlíšenie to, čo vidí, ten bude zrejme húštinu tŕnia vyhlasovať za vinicu aj vtedy, ak by sa v nej sám ocitol.

Ale k čomu Božie slovo pozýva teba, veriaceho človeka, ktorý pozorne skúma každé ovocie a vyberá pre seba i druhých to najlepšie? Sirachovec nám pripomína, že ovocie nehovorí len o druhu stromu, ale aj našej zodpovednosti: "Ovocie ukáže, ako ošetrovali strom, a slovo odhalí, ako zmýšľa srdce človeka."  

Keď pozeráme fotky a videá trpkého, skazeného ovocia, musíme sa pýtať, ako sme ošetrovali strom. Myslím tým, ako sme strom ošetrovali my. Potrebujeme posúdiť seba a svoju spoluzodpovednosť, nie zodpovednosť tých druhých, nejakých politikov alebo iných národov. Seba.

Ako sme, myslím tým mňa a teba (!), "ošetrovali strom" našich susedov, necelé štyri hodiny cesty autom odtiaľto? Ja som neošetroval. A ty? Ja musím teraz prosiť o odpustenie.

• Pretože som bol nevšímavý voči ich biede. A ty?
• Pretože som bol ľahostajný voči neslobode, v ktorej žili. A ty?
• Pretože som sa nehanbil profitovať z tých, ktorí sa voči nim správali nespravodlivo. A ty?
• Pretože som na nich hľadel z vrchu, v lepšom prípade s falošnou blahosklonnosťou. A ty?
• Pretože som sa zaujímal o smietky a brvná v ich očiach, ale dokonca ani nie preto, aby som ich vytiahol. Preto, aby že človeku je hneď lepšie, keď sa uistí, že druhí sú horší. A ty?

Znova si musím pripomenúť slová pápeža Františka, ktoré síce odzneli v inom kontexte, ale podčiarkujú spytovanie svedomia, ktoré musíme urobiť:

"V tomto našom svete, ktorý ty miluješ viac než my, sme napredovali plnou rýchlosťou a cítili sa silní a schopní na všetko. Lakomí po zárobku, nechali sme sa pohltiť vecami a vyčerpať náhlením. Nezastavili sme sa pred tvojimi výzvami, nepohli nami vojny a planetárne nespravodlivosti, nepočuli sme volanie chudobných a našej ťažko chorej planéty. Napredovali sme bezohľadne a mysleli sme si, že navždy zostaneme zdraví na chorom svete. Teraz, keď sa nachádzame na rozbúrenom mori, voláme k tebe." Pane, zmiluj sa.

Čo ďalej? Po dobrom spytovaní svedomia treba ísť ďalej. Po vyznaní hriechov a prijatí odpustenia musí nasledovať nový život. Aj keď to znamená, že o ten nový životný štýl musíme zápasiť. Najčastejšie sami so sebou.

Ako žiť nový život? "Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobro a zlý človek zo zlého vynáša zlo", hovorí dnes Ježiš. 

Dobre si prezri poklad svojho srdca. Ty si dobrý človek a v tvojom srdci je ukrytý dobrý poklad. Ale ak sa pokúsiš chrániť len pre seba, časom oň prídeš. Stane sa bezcenným ako úspory v čase hyperinflácie.

"Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobro." Dobre si prezri poklad svojho srdca a použi ho, najlepšie celý. Čím skôr.

Nič ti nebude chýbať, nebudeš strádať. Spomeň si na evanjelium minulej nedele: "Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám." 

Dobrý človeče, odomkni a vynes na svetlo poklad svojho srdca. Ty strom, pevne zakorenený "v dome Pánovom," čo prekvitáš "v nádvoriach nášho Boha", úrodný a plný sviežosti... (žalm)..., teraz je čas vyniesť na svetlo svoje ovocie a podeliť sa.