CR-07 NE C
V čase keď sa v Európe eskaluje napätie ako už dávno nie, je otázka ako sa vysporiadať s nepriateľmi vysoko aktuálna.
 |
| www.qumran2.net/ 10387 |
Z jedného rozhovoru:
"Nechceme vojnu!"
"Prečo?"
"Pretože máme strach. To je pochopiteľné."
"Prečo?"
"Pretože máme strach. To je pochopiteľné."
"Hmhm, strach o koho?"
"No bojím sa o seba."
"Tomu rozumiem. A o koho ešte?"
"O svoju rodinu."
"To svedčí ku tvojej cti. A o koho ešte?"
Ticho...
Život nie je čiernobiely a svet sa nedelí len na priateľov a nepriateľov. Medzi priateľom (alebo blízkym) a nepriateľom je totiž strašne veľa ľudí. Ako to dieťa medzi zátarasami z ostnaného drôtu. Alebo medzi otcom a mamou, rozhádanými až na smrť. Manželstva, rodiny.
"Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú!" hovorí Ježiš v dnešnom evanjeliu. Prečo by sme mali? Napríklad kvôli tým, ktorí sú medzi znepriatelenými stranami, nevinní a pritom ohrozovaní od jedných aj od druhých. Prečo sa zmieriť s manželkou, prečo pretrpieť aj nespravodlivosť, prečo prehltnúť trpkosť a obnoviť lásku? Nuž ak to nevieš kvôli tomu tomu, kto ti ublížil, rob to kvôli tým, ktorí sú v zóne medzi vami, ohrozovaní a zneisťovaní vašim konfliktom.
Práve takéto situácie v nás odkrývajú naše skutočné postoje a pevnosť našich vzťahov a my zisťujeme, akí sme vlastne sebeckí, zameraní len na seba. Dokázali by sme sa zmobilizovať na chvíľu, na deň dva, týždeň... Ale keď niečo trvá dlho, vtedy sa bolestne prejavujú naše rezervy.
Sme ochotní konať dobro, sme ochotní milovať druhého. Ale keď to trvá nejaký čas zisťujeme, že nám chýbajú čnosti, trvalé návyky k dobru.
Lenže Ježiš nehovorí: "Urobte niečo dobré pre tých, čo sa voči vám prejavili nenávistne, požehnajte tým, čo vás prekliali a pomodlite sa za tých, čo vás potupili." Hovorí to ako niečo, čo sa nevyrieši jednorazovo. Nie raz urobte ale robte stále, nie raz požehnajte ale žehnajte každý deň, modlite sa...
Čnosť je zvyk konať nejaký druh dobra. A ako každý návyk, aj čnosť sa buduje vytrvalým cvičením. Ako hra na hudobný nástroj alebo lyžovanie. Sú za tým hodiny cvičenia.
Ježiš v tom dnešnom evanjeliu predstavuje základné línie tréningového programu:
"Tomu, kto ťa udrie po líci, nadstav aj druhé. A tomu, kto ti berie plášť, neodopri ani šaty. Každému, kto ťa prosí, daj a ak ti niekto niečo vezme, nežiadaj to naspäť." Tu nejde o nejakú ľahostajnosť, zbabelosť alebo večné ustupovanie. Vôbec nie, Ježiš nežiada, aby sme si nechali skákať po hlave. No sú situácie, keď trpezlivé znášanie nespravodlivosti prinesie viac úžitku ako aktívny odpor. A niekedy môže byť nastavenie druhého líca proste prejavom lásky voči tomu druhému, ktorý si práve nevie rady so sebou, ale ty vieš, že o hodinu bude v poriadku...
A ak nie sú pre nás dostatočnou motiváciou ani tí druhí, môžeme to robiť trebárs aj kvôli zásluhám. Veď radšej kvôli zásluhám než vôbec. "Ak milujete tých, ktorí vás milujú, akúže máte zásluhu?... Ak robíte dobre tým, čo vám dobre robia, akúže máte zásluhu?... Ale milujte svojich nepriateľov, dobre robte, požičiavajte a nič za to nečakajte! Tak bude vaša odmena veľká."
No úplne najlepšou motiváciou je túžba po podobnosti s Pánom. "Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!" hovorí Ježiš. "A ako sme nosili obraz pozemského, tak budeme nosiť aj obraz nebeského", dodáva Pavol v druhom čítaní. "A budete synmi Najvyššieho."
Tak či onak, je načase vysporiadať sa s nepriateľmi. Po kresťansky.
