Inou cestou...

Zjavenie Pána

Kľúčom k pochopeniu zmyslu dnešnej slávnosti sú biblické texty, ktoré pre slávenie Cirkev vybrala. 
Napríklad druhé čítanie z Listu Efezanom. Pavol píše o tajomstve, ktoré nebolo predchádzajúcim generáciám židov celkom známe, hoci v Starom zákone sú isté náznaky. "Zo zjavenia som sa dozvedel tajomstvo...: pohania sú spoludedičmi, spoluúdmi a spoluúčastníkmi prisľúbenia v Kristovi Ježišovi skrze evanjelium." Teda spása v Kristovi je aj pre tých, ktorí nie sú židmi. Preto si tak veľmi ceníme Matúšovu správu o tom, že pohanskí mágovia, vedení znameniami prírody, rozoznali v novonarodenom dieťatku svojho Záchrancu a poklonili sa pred ním spôsobom, akým sa človek skláňa len pred božstvom.
To sa nás dotýka, pretože ani my nemáme židovský pôvod, tí mágovia zastupujú v Betleheme aj nás. Pekne je to vyjadrené v dnešnej kolekte: "Bože, ty si dnešného dňa svetlom hviezdy zjavil svojho Syna národom; aj my sme ťa už spoznali svetlom viery a prosíme, priveď nás láskavo k sebe, aby sme vo večnej blaženosti mohli hľadieť na tvoju velebu."

Matúšova zmienka o daroch (zlato, kadidlo a myrha) je zase spojítkom s prvým čítaním z Izaiáša a potvrdením jeho proroctva. Podobne aj nová hviezda, ktorú mágovia nasledujú. Prví kresťania v nej videli naplnenie Izaiášových prorockých slov: "Národy budú kráčať v tvojom svetle a králi v jase, čo ti vzišiel."

No a refrén dnešného žalmu tomu dáva korunu: "Budú sa ti klaňať, Pane, všetky národy sveta." Mágovia sú ich predvojom. Asi aj preto malo v dejinách umenie tendenciu urobiť z nich kráľov, pretože tam v Betlehemskej jaskyni sú zástupcami všetkých národov, aj nášho. 

To klaňanie sa má v celom rozprávaní centrálne miesto. Zlato, kadidlo a myrha Ježišovu rodinu z biedy nevytrhli, možno bola najväčšia hodnota tých darov v ich symbolike. Istým spôsobom sú odkazom na Ježišovo poslanie kráľa, kňaza a proroka. Inak je to s klaňaním sa. Vysokopostavení učenci sa skláňajú pred dieťaťom bezdomovcov (lebo to vlastne Jozef s Máriou v tom momente boli), väčší kontrast si ťažko vieme predstaviť. Veľkí sa bežne skláňajú iba pred väčšími. Pohanskí kňazi sa klaňajú dieťatku, v ktorom rozoznávajú niekoho väčšieho, než sú ich božstvá.

Možno by sme ich mohli napodobniť. Nie v daroch, ale v klaňaní sa. Napadá mi jeden drobný tip: Kedysi sa kresťania večer pred spaním modlili na kolenách. Dnes to už asi robí len málokto. Skús to, aspoň dnes.

Najviac ma ale oslovuje Matúšova poznámka, že mágovia sa nakoniec vrátili do svojej krajiny inou cestou. Stretnutie s Ježišom mení naše zámery, aj naše životné cesty. Ako tvoje vianočné stretnutie s Kristom pozmenilo tvoju cestu?