Hovor

CR-04 PO

Dávid je na úteku. Jeho syn Absolón si privlastnil kráľovskú moc a Dávid, v snahe vyhnúť sa občianskej vojne a boju proti synovi, uteká s najbližšími z Jeruzalema. Tu sa na scéne objavuje Gérov syn Semei, príbuzný predchádzajúceho kráľa Saula.

Semei žije v trpkosti, Dávid je pre neho uzurpátor, ktorý pripravil o moc jeho príbuzného. Inak Dávid bol Saulovým zaťom. A teraz sa mu dostalo, čo si zaslúžil, Dávida pripravil o moc jeho vlastný syn. V bezmocnej zúrivosti hádže Semei po utečencoch hrudy hliny, kamene a jedovaté poznámky: "Utekaj, utekaj, krvavý muž, Beliálov muž. Pán na teba uvalil všetku krv Saulovho domu, lebo si uchvátil jeho kráľovstvo a Pán dal kráľovstvo do ruky tvojho syna Absolóna. Teraz sa na teba valí nešťastie, lebo si krvilačný človek."

https://en.wikipedia.org/wiki/Bahurim

Dávidovi verní by ho hneď umlčali, ale on im to nedovolí. Bez reakcie, bez slova, pokorne kráča ďalej a nechá na svoju hlavu dopadať tie kruté, ale z časti aj pravdivé slová. Pretože uteká; pretože naozaj má krvavé ruky hoci v inom, než si myslí Semei; pretože sa teraz na neho naozaj valí nešťastie...

Pápež František hovorí, že v synodálnom procese má byť vypočutý každý, kto o to stojí. Aj keď slová niektorých ľudí sú trpké a dopadajú na hlavu Cirkvi ako kamene, musíme počúvať. Aj keby nemali tak celkom pravdu. Niečo pravdy v tom je, učí nás to pokore a pre tých ľudí to nakoniec môže byť dobrým svedectvom.

Vlastne aj v Semeiho prípade to tak asi bolo. Keď nakoniec Dávid opäť získal kráľovstvo a vracal sa do Jeruzalema, Semei zase prišiel. Tentoraz s prosbou o odpustenie. Dávidovi blízki ho aj vtedy chceli na mieste zabiť. A hoci to možno bola zo strany Semeiho len vypočítavosť (to nevieme), Dávid mu jeho trpké reči odpustil. 

František chce, aby sme sa v Cirkvi naučili hovoriť. Nie ako Semei s trpkosťou a pravdou, ktorá má za cieľ ublížiť, ani ako synovia Sarvie, ktorí chcú nesúhlasné hlasy umlčať. Hovoriť s odvahou a parrésiou, to znamená v slobode, pravde a láske. Trénujte.