Bezmocný malomocný

CR-01 ŠT

Sú veci, ktoré človek ťažko zvládne sám. Ako napríklad neresti. Neresť, to je zlozvyk, ktorý sa usadí v človeku ako malomocenstvo, rozožiera dušu, deformuje človeka, vrhá ho do izolácie a znetvoruje jeho vzťahy.
Malomocný z dnešného evanjelia chápe, že sám si nepomôže. Pri lepre je to zrejmé, pri neresti sa to priznáva ťažšie. Každopádne ten muž nám ukazuje, čo treba robiť. Prišiel k Ježišovi a na kolenách ho prosil: "Ak chceš, môžeš ma očistiť."

Ono to vlastne nie je ani tak prosba, ako skôr vyznanie viery a úplné odovzdanie sa do Pánovej vôle. Oba tieto významy môžeme objaviť v tých slovách "Ak chceš, môžeš..." Ak Ježiš chce, môže. Musíme byť pripravení s vierou prijať aj to, že niekedy nechce.


Ježiš nechce, aby sa malomocný zdržiaval rečami. Uzdravenie muselo byť zavŕšené uznaním kňazom. Starozákonní kňazi mali vytvorené predpisy, ktoré im ukladali, ako postupovať v prípade malomocenstva. Ak sa niekto z malomocenstva uzdravil, kňaz musel jeho prípad preskúmať, nechať ho niekoľko dní v karanténe, potom znova skontrolovať stav. Až potom mohol uzdravenie uznať a dotyčný sa mohol vrátiť medzi ostatných.

Mnoho ľudí sa nikdy nevymaní z neresti, pretože sa zdržujú rečami a len odďaľujú skutočné riešenie, ktorým je pokánie, obeta a svedectvo.

Ty sa nezdržuj rečami, choď, priznaj svoje neresti, prijmi Božie podmienky, prines obetu a potom vydaj svedectvo.