ADV-02 NEC
"Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky..." Tieto slová Jána Krstiteľa obyčajne interpretujeme ako výzvu na pokánie. To samozrejme sú. Ale ostatné čítania Druhej adventnej nedele ju stavajú do úplne nového kontextu. Pán totiž nie je jediný kto prichádza a kvôli komu treba vyrovnávať chodníky.
V prvom čítaní vyslovuje Baruch proroctvo o návrate Izraelitov zo zajatia a povzbudzuje tých, ktorí krajinu neopustili, aby ich očakávali s nádejou. "Jeruzalem, odlož rúcho svojho smútku a súženia," hovorí. "Povstaň, Jeruzalem, a postav sa na výšinu, hľaď na východ a podívaj sa na svojich synov... Vyšli z teba peši, odvlečení nepriateľmi, ale Boh ich privedie k tebe."
Pre nás sú to slová nádeje o našich bratoch a sestrách, otcoch a mamách, synoch a dcérach, priateľoch a známych..., ktorých odvliekol Nepriateľ. Možno sa pri niektorých nemusel ani veľmi namáhať, pretože až príliš ľahko podľahli jeho falošným prísľubom, nechali sa oklamať, skorumpovať a do zajatia života bez viery išli takmer s dobrovoľne s vidinou slobody. Mohlo sa to stať. Najmä ak nemali skutočných priateľov v nás. Takých, v ktorých by spoznali jediného Priateľa.
V dnešných čítaniach nachádzame slová nádeje, uistenie, že (možno na rozdiel od nás) "Boh na nich pamätal". A, ako to sľubuje posledná veta dnešného evanjelia, napokon "každé telo uvidí Božiu spásu."
V tomto zmysle je dnešný žalm radostným spevom, ktorý si naplno vychutnáme až keď sa vrátia. "Keď Pán privádzal späť sionských zajatcov, boli sme ako vo snách. Ústa sme mali plné radosti a jazyk plný plesania... Keď odchádzali, idúcky plakali... No keď sa vrátia, vrátia sa s jasotom."
Teraz nie je ani tak dôležité, či sme niečo urobili preto aby odišli alebo nie. Ak áno, potrebujeme za to robiť pokánie. Hlavnou úlohou je urobiť čo sa dá, aby sa vrátili. A to je práve tá výzva, ktorú nám Ján Krstiteľ dnes adresuje: "Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! Každá dolina sa vyplní a každý vrch a kopec zníži. Čo je krivé, bude priame, a čo je hrboľaté, bude cestou hladkou. A každé telo uvidí Božiu spásu."
Ján rozlišuje, čo máme urobiť my a čo urobí Pán. Hovorí: "Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!" To je naša úloha, pripraviť a vyrovnať, dve vcelku jednoduché veci, akurát tak to, čo zvládneme. Veľké terénne úpravy sú v Božej réžii. "Každá dolina sa vyplní a každý vrch a kopec zníži. Čo je krivé, bude priame, a čo je hrboľaté, bude cestou hladkou." Nehovorí, že ty alebo ja máme vypĺňať doliny a asfaltovať cesty...
Pripravuj cestu, aby Pán mohol (opäť) vstúpiť do ich životov. Pavol nám v druhom čítaní dáva dobrý príklad. Veriacim vo Filipách píše: "Vždy, v každej svojej modlitbe s radosťou prosím za vás všetkých, za vašu účasť na evanjeliu od prvého dňa až doteraz." Urob si zoznam ľudí, ku ktorým túžiš aby Pán prišiel. A pripravuj mu cestu tak ako Pavol, v každej modlitbe s radosťou pros za nich a za ich účasť na evanjeliu.
A vyrovnávaj chodníky. Ak je v ich živote niečo pokrivené tvojou vinou alebo vplyvom, skús to napraviť. Vytváraj príležitosti na stretnutie s Pánom. Ponúkni im niečo dobré na čítanie alebo počúvanie. Proste staraj sa (ale tak, aby si nebol otravný) o prístupové cesty, ktorými k nim môže Kristus pristúpiť.
"Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky." Ostatné už môžete nechať na neho. "A som si istý, že ten, čo začal vo vás dobré dielo, aj ho dokončí až do dňa Krista Ježiša." Časom uvidíte, že "každá dolina sa vyplní a každý vrch a kopec zníži. Čo je krivé, bude priame, a čo je hrboľaté, bude cestou hladkou."
