O nadpisoch

VIA-01 NE C (Nedeľa Svätej rodiny)

Jednou z techník ktoré pomáhajú porozumieť Svätému Písmu je vytváranie titulkov. Skúste si to niekedy. Prečítajte si biblickú stať, zoberte pero a papier a zapisujte si nadpisy, ktoré vám zídu na um. Vcíťte sa do pozície novinára, ktorý má len pár veľkých hrubých písmen, aby vyjadril podstatu a zároveň primäl čitateľa prečítať si práve jeho článok. Dosť pomáha, ak si predstavíte nadpisy v rôznych typoch novín a časopisov. Iný titulok by asi vybrali v redakcii bulvárneho časopisu a iný nájdete v Katolíckych novinách...

Ako by to vyzeralo pri tom dnešnom evanjeliu? V nejakom kresťanskom periodiku by sa možno objavil titulok Dvanásťročný Ježiš v chráme, aspoň taký nadpis má stať v Písme. V bulvárnom plátku by to možno uviedli údernejšie, napríklad prvý riadok veľkým tučným písmom: Nezodpovední rodičia. A pod tým menšími kapitálkami: Dieťa samo tri dni vo veľkom meste. V časopise, ktorý je zameraný na výchovu, by sa možno objavilo Stratili ste kontakt s dieťaťom? Prípadne Adolescent vykročil vlastnou cestou... No a čo by vymysleli v redakcii mládežníckeho občasníka, to sa ani neodvažujem uhádnuť.

Mne sa najviac páči, ako tento príbeh Cirkev vyjadrila v poslednom tajomstve Radostného ruženca: "Ježiš, ktorého si, Panna, so svätým Jozefom v chráme našla." Nie straty, ale nálezy :-).

Veľmi záleží na tom, na čo zameriavame svoju pozornosť. Či na niečo negatívne, neutrálne, alebo pozitívne.

  • Negatívny dôraz. Môžeme klásť dôraz na stratu a vylepšiť to bombastickým titulkom o tom, že Jozef s Máriou stratili dieťa, alebo že puberťák Ježiš nerešpektoval rodičov. No cítime, že to pokojne mohlo byť úplne inak, že strata mohla mať úplne iné príčiny, ktoré iba nepoznáme. A otázkou je, čo tým dosiahneme. 
  • Neutrálny prístup. Alebo môžeme len vecne popísať, čo sa stalo. Nič nestratíme, no ani nezískame. Bude to len ďalšia zbytočná správa, ktorá nikoho veľmi nezaujíma.
  • Pozitívny prístup. No od Božieho slova predsa len čakáme viac. Chceme, aby nás povzbudilo a poučilo, posunulo dopredu. Preto v ňom vždy hľadáme evanjelium, radostnú zvesť. V tomto prípade je zrejmá: Našli Ježiša. Vrátil sa s nimi. Bol im poslušný. Alebo Ježiš medzi učiteľmi. Ježiša nájdeš aj v chráme. Ježiš je s nami. Či Neboj sa hľadať medzi príbuznými. Prípadne Radosť a pokoj prichádzajú na tretí deň.

Prečo to všetko píšem? Trochu preto, aby som vás navnadil na čítanie Svätého Písma. A trochu preto, aby sme si dali všímali, ako pristupujeme k veciam, ktoré sa udejú okolo nás a ako nich hovoríme.

  • Negatívne? Jasné. Potrebujeme sa vyhundrať a posťažovať, to je v poriadku. Ale tým to aj musí skončiť. Lebo negatívny dôraz nič dobré neprináša.
  • Neutrálne? To sa dá pri faktografických článkoch. No v bežnom živote nikdy neutrálni nie sme, vždy nás to nakoniec šmrncne na jednu alebo druhú stranu. Hmhm, asi skôr na tú negatívnu, že?
  • Pozitívne? Tak to je skutočná drina a teda väčšinou tá zaručene jediná dobrá cesta.

Pripomína mi to tú rozprávku o ustarostenej mame dvoch synov. Prvý sa živil predajom dáždnikov, druhý predával slnečníky. Matka väčšinu života prežila v žiali. Keď ráno vstala a videla mračnami zatiahnutú oblohu, začala nariekať. "Môj úbohý starší syn. Dnes nepredá ani jeden slnečník. Ak to takto pôjde pár dní, bude z neho žobrák. Čo len s ním bude?" Okolo poludnia vyšlo slnko, vysušilo všetky mláky a začalo poriadne pripekať. Žena zase plakala: "Môj úbohý synček. Je najmladší, neskúsený. Čo len s ním bude? Dnes už určite nepredá ani jeden dáždnik."

Niekedy to stačí len trochu otočiť. Nefňukať nad tým, čo sme stratili. Tešiť sa z toho, čo sme našli.