Inšpirácia z maštale

Narodenie Pána


A potom prišli prvé Vianoce v dejinách, dnes už máme plus mínus 2022. Prvé Vianoce boli bez mnohého, bez čoho si ich dnes ani predstaviť nevieme, bez stromčeka, slávnostnej večere s rybou a šalátom, kopy baliaceho papiera a vecí v ňom ukrytých, blikajúcich farebných žiaroviek a Perinbaby s Mrázikom. Aha, a ešte tam bol jeden maličký, bez ktorého si dnes mnohí Vianoce v pohode predstaviť vedia, Ježiš.

Malé dieťatko, ktoré je znamením veľkej radosti. Ak sa ho vzdáme, nakoniec prídeme aj o radosť, zostane mám len ligotavé pozlátko.

Toho, čo nám tieto Vianoce chýba, je veľa. Myslím, že stromček, večeru a darčeky majú skoro všetci a Perinbabu i Mrázika budú vysielať dokonca dvakrát (pozeral som program :-). S polnočnou, jasličkovou pobožnosťou a koledníkmi to už bude horšie, do kostola sa dostane len pár ľudí a slávenia určite nebudú také bohaté a krásne ako keď máme plný kostol... To teraz inak nejde a verím, že tento nedostatok nám Boh vynahradí nejako inak.

Ale je tu iná bieda, tá, s ktorou si vieme poradiť aj sami. Bieda, ktorá súvisí s pozornosťou voči iným, trpezlivosťou, pochopením, úctou, nežnosťou... Pekne to vyjadrila jedna žena, ktorá si povzdychla, že by chcela byť chvíľku mobilom, aby aj ju manžel niekedy pohladil.
Zakázali nám chodiť hore dole, vychádzať u domu večer, prísť na omšu ak by nás bolo viac než jeden na 15 metrov štvorcových. Ale nikto nám nezakázal odpúšťať, mierniť sa, obrusovať svoj egoizmus, byť citlivý a pozorný...


Nakukni do betlehemskej maštaľky. Asi tam nenájdeš veľa (dobrých!) vecí, ktoré sa ti s Vianocami spájajú. No uvidíš tam veľa iných, napríklad pokoj, nežnosť, radosť, skromnosť, modlitbu, ticho... Nie nadarmo Izaiáš hovorí: "Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo..."

Publikácie a pomôcky