CR-34 PO
Človek je ako nádoba. So všetkými výhodami i nevýhodami, ktoré to prináša. Ak máš pred sebou hlbokého človeka, telenovelou či lacnými rečami jeho prázdnotu nenaplníš, bude ho to len nekonečne nudiť. Hlbšie sú jeho radosti i jeho bolesti.
Nie je to lepšie ani horšie, ako nie je smetiar lepší alebo horší od jadrového fyzika. Je to len iné, ako sa odlišuje murár od lekára lekár. Tragédiou je, ak tlačíme do človeka viac, než sa do neho vmestí a nútime murára komplikovať si prácu počítačom. Alebo keď človek naopak nevyužíva svoj potenciál, nenapĺňa svoje možnosti. Poznáte to: mohol byť z neho husľový virtuóz, no ako kamionista zarobí viac...
Musíme myslieť v percentách. Úspešný človek je ten, kto nádobu svojho života naplní dobrom. Najlepšie až po okraj, na sto percent. Naopak neúspešný je ten, kto má len trochu na dne. Potom je jedno, či bol veľkou alebo malou nádobou. Pohľad na človeka na dne, je rovnako tragický, či sa jedná o bývalú upratovačku, alebo bývalú vrcholovú manažérku.
Kristus myslí v percentách. Vidí chudobnú vdovu, ktorá prispela na potreby chrámu najdrobnejšou možnou mincou. Skonštatuje, že dala viac, než všetci boháči pred ňou. Prečo? Ona dala sto percent, všetko, čo mala. Tí ostatní zrejme dávali len toľko, aby im to nechýbalo.
Ďakujem Pane, že nás hodnotíš podľa našich možností a nie podľa výkonov. Nauč nás robiť to podobne vo vzťahu k druhým. Amen.
