Čo by na to povedali ovce?

CR-31 ŠT

Ježiš im rozpovedal podobenstvo: "Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde? A keď ju nájde, vezme ju s radosťou na plecia, a len čo príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našiel ovcu, čo sa mi stratila.‘"

Hmhm, no dobre. Ale čo na to ostatné ovce?

Keď sa stratila, trochu si aj vydýchli. Medzi nami, bola to práve tá kverulantská, večne nespokojná a uhundraná ovca, čo sa každú chvíľu niekde zatúlala a oni museli vždy na ňu čakať. "Aký je tu božský kľud bez nej," bľačali si medzi sebou a dúfali, že tento raz to bude definitívne.
Nebolo. Pastier ju našiel. A miesto toho, aby ju spráskal ako psa (oprava, o psa sa staral dobre), ju dokonca priniesol na pleciach...

Niekedy je fakt ťažké nehnevať sa. Najmä keď ti na to ten druhý na to dáva všetky možné a občas aj nemožné dôvody. Napriek tomu to s ním skús vydržať. Najlepšie bez výčitiek. Spomeň si, ako s tebou zaobchádzal Pastier, keď si sa naposledy stratila.