CR-27 NEB
Chcem s vami podeliť o štyri myšlienky, ktoré ma zaujali a potešili v súvislosti s dnešným evanjeliom.
1. Kto a prečo sa pýta. Pri každej otázke je dôležité nie len to, čo je jej obsahom, ale aj kto a prečo sa pýta. Marek hovorí, že sa prví sa pýtali farizeji, chceli dostať Ježiša do úzkych. Potom učeníci, pretože ich to zaujalo. No nemôže byť za tým aj niečo hlbšie, než len zlomyseľnosť prvých a zvedavosť druhých. Veď sa ich to týka, aj oni sú (väčšina) ženatí chlapi, aj oni sa občas pohádajú s manželkami, niekedy sú na vine ich ženy, inokedy svokry :-). Ale vážne, aj oni občas uvažujú, čo by bolo keby. Napríklad čo by bolo, keby zlyhali tak, že ich ženy to s nimi vzdajú.
2. Dovoliť a prikázať. Aj Ježiš položí otázku. "Čo vám prikázal Mojžiš?", pýta sa farizejov. Ale oni neodpovedajú na to, čo je predmetom jeho otázky. Nehovoria, čo im prikázal, ale čo im dovolil. "Mojžiš dovolil napísať priepustný list a prepustiť." Tak ohýbajú výnimku, ktorá potvrdzuje pravidlo, až to vyzerá, že výnimka je pravidlom. Boh prikázal, aby muž opustil svojich rodičov, pripútal sa k svojej manželke a aby boli jedným telom, počúvame v dnešnom prvom čítaní z knihy Genezis, ktorej autorstvo je mimochodom pripisované Mojžišovi.
3. Stručná odpoveď. Ježišova odpoveď je pomerne stručná: "Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje!" Akoby sa s nimi na tú tému vôbec nechcel baviť. Pretože ich, aj našou prvou, starosťou má byť to, ako podporiť, podržať či obnoviť to, čo Boh spojil, nie ako to rozbiť. Boh má moc spájať ľudí, ktorí o to stoja. Spájať ich putom, ktoré môže roztrhnúť len smrť. Možno. Ak to urobil v deň tvojho sobáša, myslíš, že po pätnástich rokoch to nedokáže znova?
4. Deti. A potom je tu tá epizódka s deťmi na záver. Skúsme ju vnímať v kontexte predchádzajúcich otázok a odpovedí. "Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im," hovorí Ježiš. Nebráňte im a možno práve ony vyprosia obnovu manželstva svojich rodičov. Lebo deťom na vzájomnej láske rodičov veľmi záleží.
PS: A možno je Ježiš v tejto téme taký strohý preto, že vie, že to ide. Veď aj Jozef, jeho adoptívny otec, riešil podobnú dilemu. A napokon sa rozhodol prijať miesto prepustiť. Dobre urobil.
