Miesto pri kríži

Sedembolestná Panna Mária

Pozvali ma na hody Považskej Teplej...
"Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna," tak začína dnešné evanjelium. Mama, teta Mária, spolupracovníčka a priateľka Mária z Magdaly, učeník a blízky priateľ Ján, evanjelista podáva stručný výpočet ľudí, ktorí boli v ten deň pritom. Alebo lepšie povedané pri ňom.
Uvažoval som nad tým, čo tam celé tie hodiny robili, ako sa správali, čo tam prežili... Ján sa možno snažil do poslednej chvíle využiť svoje konexie a zachrániť, čo sa ešte dá. Neúspešne, až to napokon vzdal. Prestavujem si, ako sa Mária Kleopasova nervózne prechádzala hore dole, tu sa rozčuľovala nad nespravodlivosťou sveta, tam naháňala vojakov, aby nastokli na trstinu špongiu a dali mu aspoň napiť. Mária Magdaléna bola možno úplne bezradná a povzbudzovala Ježiša, aby vydržal. Hoci vydržať vlastne v jeho prípade znamenalo len viac a dlhšie trpieť a odkladať nevyhnutné.

Ján nehovorí o tom, čo tam robili. Sústredí sa na to najdôležitejšie, totiž že tí ľudia stáli pri Ježišovi a jeho kríži.

Kto stojí pri tebe, keď ťa tvoje bolesti, ťažkosti, problémy tak paralizujú, že nevládzeš ďalej? Spomeň si dnes na nich. Ono to tak býva, že všetci máme priateľov do dobrého a priateľov do zlého počasia. Keď bol Ježiš na výslní, nemal o priateľov núdzu. Keď prišli ťažkosti, stoja pri ňom paradoxne ľudia, o ktorých inak evanjeliá zväčša mlčia.
Ježiš má pre tých svojich dobré slovo. Napriek tomu, že každý nádych, každý pohyb bol pre neho trápením, oslovil mamu: "Žena, hľa, tvoj syn!" A Jánovi povedal: "Hľa, tvoja matka!" Prejav dnes vďačnosť tým, ktorí stoja pri tebe aj v zlom počasí, ktorí stoja pri tvojom kríži. Možno nevedia čo robiť, dávajú ti nevyžiadané rady, ktoré nepomáhajú. Sú bezradní, zmätení... Ale stoja pri tebe a to nie je málo.

Pri kom stojíš? Ale môžeme to celé aj otočiť. Čo by si o sebe povedal: si priateľ do dobrého, či priateľ aj do zlého počasia? Kde si, keď tvojmu priateľovi, susedovi, manželke, babke... práve tečie za krk? Si v suchu, alebo držíš nad ním dáždnik?
  • Jedna mamina mi rozprávala, že stratila dôveru vo svojho manžela a nevie to zmeniť. Pýtal som sa, kedy sa to v nej zlomilo. Pred pár rokmi, keď prišla o dieťatko a on tam nebol. Nie fyzicky, nie že by neprišiel za ňou do nemocnice a tak. Nebol pri nej myšlienkami a srdcom. Inak skvelý manžel do dobrého počasia. Ale ona od neho potrebuje viac.
  • Malý chlapec, ktorému sa posmievali v škole a on to zle znášal. Horko ťažko to vyrozprával staršej sestre. A tá ho vysmiala.
  • Jeden môj kolega, pán farár, ktorý sa celkom potešil locdownu. Zbalil sa, zamkol faru a urobil si dlhú dovolenku. Natiahol si to aj po prvom uvoľnení, lebo však mať omšu pre šiestich ľudí sa neoplatí. Niektorí jeho farníci hovorili, že ich opustil. Nečakali od neho, že bude porušovať pravidlá. Nežiadali, aby robil videá alebo stream z každej omše. Potrebovali len vedieť a cítiť, že je s nimi. Nebol. Zostali so svojimi krížmi, so strachom a obavami sami.
Naše miesto je pri kríži. Nie pri tom Ježišovom, Kristus od nás nečaká, že budeme celé hodiny vysedávať v kostole a hľadieť zbožne na kalvársku scénu. Čaká, že budeme tam, kde je to ťažké, tam, kde ľudia trpia. Že budeme držať dáždnik tým, ktorým prší za golier a obväzovať rany tým, ktorí si otĺkli kolená. Aj keby to bolo z nezodpovednosti.

Pred časom som si vytvoril profil na Facebooku. Už som to aj zopár krát oľutoval, niekedy je to riadna otrava. Ale potom tam váš pán farár nazdieľa fotky z nejakej farskej akcie a ja si hovorím, že o toto by som nerád prišiel. Páčia sa mi tie nápady, naposledy som registroval prázdninové čítanie Biblických príbehov a o vylepšení garážových dvier ani nehovorím. To ma uisťuje, že ste farnosť do dobrého počasia.

Ste aj farnosť do zlého počasia? To človek z Facebooku nezistí, lebo to sú tie drobné, nenápadné skutky, ktoré nepotrebujú a neznesú reklamu. Farnosť do zlého počasia vytvárajú ľudia, ktorí po farskej opekačke pozberajú odpadky a po natieraní garážových dverí upracú farby a umyjú štetce. Alebo záchody po farských hodoch. Ľudia, ktorí vám zavolajú, že počuli, že ste celá rodina v karanténe, popýtajú sa ako sa máte, povzbudia vás a potom, len tam mimochodom, poznamenajú, že vám pred dverami nechali nejaký darček. Vyjdete von a tam kompletný nákup. 

Nakoniec Mária nie je Sedembolestná ani tak preto, že si toho v živote veľa vytrpela, ale aj preto, že celý život stála po boku tých, ktorí trpeli. Dokonca aj na tých sedem bolestí môžeme pozerať z druhej strany: Mária stála pri pri svojom manželovi keď počul, čo čaká jeho prijatého syna, keď v neistote viedol svoju rodinu do utečeneckého tábora v Egypte, keď našli Ježiša v Jeruzaleme a on zrazu nehovoril o Jozefovi ako o svojom otcovi. A potom bola stále nablízku Ježišovi na jeho ceste utrpenia. Až po hrob.

Učme sa od Márie stáť pri kríži. Tam nikdy nie je tlačenica. Ale práve tam je naše miesto.
Buďte farnosťou do každého počasia.