Narodenie Panny Márie
Pozvali ma na predhodovú omšu do Rakovej...
Napadla mi otázka: "Aká je Mária?" A hneď prišla aj odpoveď: "Krásna." Veď to spievame v tej piesni: "Celá krásna si Mária, v tebe škvrny nijakej niet..." No áno, ale krásna v akom zmysle? Čo si autor piesne predstavoval pod krásou? A, mimochodom, ani on Máriu nikdy nevidel. Má na mysli vnútornú krásu?
Aká je Mária? Introvertka alebo extrovertka? Sangvinický či melancholický typ? Sebavedomá a hrdá, či tichá a pokorná? Organizátorka alebo šedá myška? Trpezlivá či nerozhodná? Máme o nej rôzne, "zaručene presné", predstavy. Ale tie hovoria viac o nás, než o nej.
Aj Jozef v dnešnom evanjeliu rieši podobnú dilemu: "Naozaj je Mária taká, že by mu bola neverná?" Anjel vlastne nedáva odpoveď, len ho povzbudzuje: "Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov." Neboj sa ju prijať! V tejto chvíli nie je ani tak dôležité, aká je, ale kto je, čo sa v nej počalo a čo bude ďalej.
- Kto je Mária? Podľa židovského práva je už Jozefova manželka.
- Čo sa v nej počalo? Dar Ducha Svätého, radostná správa že "Boh je Spása" (význam mena Ježiš).
- Čo bude ďalej? Vyslobodenie.
Farské hody sú slávnosťou farnosti. A mne sa tisne na jazyk ďalšia otázka: "Aká je vaša farnosť?"
Krásna, to je jasné. I keď parafráza verša "Celá krásna si Raková, v tebe škvrny nijakej niet..." by sa asi nehodila. Ale to je v poriadku, my nevieme byť krásni tak, že sa nikdy nezašpiníme. Vieme byť krásni tak, že odmietame chodiť a žiť v špine. Nedokážeme sa celkom uchrániť hriechu. Ale učíme sa hneď prosiť o odpustenie a zmierenie.
Aká je vaša farnosť? Otvorená či uzavretá? Dynamická, teda v sile (δύναμης - dýnamis) Ducha Svätého sa tu deje stále niečo nové? Alebo skôr, opäť v Duchu Svätom, pevná a stála? Sebavedomá a hrdá, či tichá a pokorná? Niekomu by vyhovovala taká, inému onaká.
A čo na to Boh? Slová anjela sú inšpirujúce: "Neboj sa prijať!" Dovolím si doplniť, neboj sa prijať svoju farnosť. Lebo v tejto chvíli nie je ani tak dôležité, aká je, ale kto je, čo sa v nej počalo a čo bude ďalej.
- Kto je farnosť? Zámerne sa pýtam "kto" a nie "čo", pretože farnosť, to je niekto. Vy ste farnosť. Farnosť je Cirkev, to znamená že je Kristova nevesta, Telo Kristovo a vaša Matka. Neboj sa prijať svoju farnosť aj ak je iná ako by si to predstavoval. Ani tvoja rodina nie je vo všetkom taká, akú by si chcel. Ani tvoja mama nie. Neboj sa prijať svoju farnosť takú, aká je preto, kým je.
- Čo sa v nej počalo? Dôležité je, či je farnosť plodná a či to, čo sa v nej počne (začne), je z Ducha Svätého. Tu samozrejme nejde o otázku dobré - zlé, to by sme ani nemali riešiť. Ide o otázku dobré z Ducha - dobré bez Ducha.
- Čo bude ďalej? Vyslobodenie. Farnosť je to miesto, kde Kristus skrze Cirkev a v moci toho, čo urobil pred dvetisíc rokmi, cez sviatosti, modlitbu, obety svojho ľudu..., vyslobodzuje svoj ľud z hriechov.
Nedávno som mal ťažký týždeň. V priebehu piatich dní sa mi štyria ľudia, nezávisle od seba, sťažovali na svojich kňazov. Neviem čo im to napadlo, bolo to také spontánne. A nepríjemné. Najmä keď som si predstavil, ako asi moji farníci hundrali na mňa.
Áno, mali pravdu, ten je taký a ten zase onaký. Ten rozpráva pekne, ale dlho, ten zase krátko a veľmi mu to nejde. Ten sa stále venuje mladým a starí sa cítia odstrčení, tamten zase niečo buduje a nikdy nie je na fare. Henten je zase na fare stále. No proste chceli by inakšieho. A majú pocit, že inakší je to isté ako lepší. Iný možno áno, ale inakší zrejme nie.
Na druhej strane podobne si aj my kňazi vieme pohundrať na svoje farnosti. Takže sme si vlastne kvit, jedna k jednej.
Lenže riešenie je zase len v anjelovej rade: "Neboj sa prijať!" Až keď Jozef vnútorne prijal Máriu aj s tým, kto sa v nej počal z Ducha Svätého, mohol budovať manželstvo a rodinu, ktorej dnes hovoríme Svätá rodina. Až keď prijmeme svoju farnosť so všetkým a takú, aká je, môže očakávať, že vyrastie vo svätú farnosť.
Možno by ste dnes mohli obnoviť svoje rozhodnutie. Napríklad tým, že pridáte svoje amen k tejto modlitbe:
Otče, dnes znova prijímam svoju farnosť a svoje miesto v nej. Sľubujem pred všemohúcim Bohom, že budem jej a tvojím verným synom, dcérou. A že vás nikdy vnútorne neopustím ani v šťastí ani v nešťastí, ani v zdraví ani v chorobe. Že budem teba, i bratov a sestry milovať a ctiť po všetky dni svojho života. Amen.