Nevesta

Svätý Bartolomej

Ján má zážitok. Vidí, ako "z neba od Boha zostupuje sväté mesto, nový Jeruzalem, vystrojené ako nevesta, ozdobená pre svojho ženícha." Má videnie Cirkvi. Vtedy prichádza k menu jeden zo siedmych anjelov a volá ho, aby si nevestu obzrel z blízka: "Poď, ukážem ti nevestu, Baránkovu manželku!" hovorí.

Ján vidí dvanásť brán s menami dvanástich kmeňov Izraela. Ktovie, z ktorého kmeňa pochádzal on. Z Júdu? Z kmeňa Lévi? Nevieme. A potom vidí niečo, čo ho pichne pri srdci ešte viac: "Hradby mesta mali dvanásť základných kameňov a na nich dvanásť mien dvanástich Baránkových apoštolov." Peter, Jakub, Júda, Matúš, Filip. Bartolomej. (Snáď mi posledný menovaný odpustí, že mu dnes nevenujem viac pozornosti, hoci má dnes sviatok.)

Na niektorom z tých kameňov zbadal náš evanjelista aj svoje meno. Je príjemné vedieť, že Cirkev, nevesta, sväté mesto..., je realita, v ktorej má Ján nezastupiteľné miesto. Podobne ako ty. Možno tvoje meno nie je napísané na základnom kameni. No je napísané v nejakej krstnej matrike. A ešte v knihe života. To nie je málo.

No mňa najviac zaujal ten anjel, jeden zo siedmych, ktorý prišiel Jána pozvať, aby spoznal Cirkev ako svätú nevestu. 

Čítal som dnes jeden článok o návšteve pápeža Františka. Asi zaujal aj iných, lebo pod textom bolo pár tisíc komentárov. Z prvých desiatich bolo desať negatívnych (a to som použil ešte jemné slovo, ktoré v skutočnosti nevystihuje podstatu), ďalej som nečítal. Negatívne reakcie sú normálne a netreba ich v tomto prípade riešiť. No chýbal mi tam nejaký ten anjel, ktorý by ponúkol aj iný pohľad. Možno sa vyjadril v jedenástom komentári, neviem.

Vieš čo, buď anjelom, jedným z tých siedmych, a ukáž druhým Cirkev ako nevestu.