CR-17 UT
To je nápad, hodný nasledovania. Človek, ktorý chce vyhľadať Pána, musí vyjsť von zo svojho zaužívaného stereoptypu, opustiť zaužívané chodníčky, vyjsť zo svojho úzkeho sveta do toho Božieho sveta nekonečného. Ak chceš skutočne vyhľadať Pána, vytvor si svoj stánok stretnutia. Stíš mobil, vypni televízor, odíď z miesta, kde ťa všetko vyrušuje, nájdi si svoj tichý kútik v byte, obľúbenú lavičku v parku, miesto v kostole...
Modliť sa môžeš samozrejme kedykoľvek a kdekoľvek. No vzácne stretnutia si priam vyžadujú vzácne miesta.
"Keď šiel k stánku Mojžiš, všetok ľud vstal" čítame ďalej. "A Pán sa rozprával s Mojžišom z tváre do tváre, ako sa človek rozpráva so svojím priateľom." A o kúsok ďalej: "Izraeliti zakaždým videli Mojžišovu tvár a Mojžišovi tvár žiarila." Myslíte, že to tak bolo vždy? Prepokladám, že nie. Možno Mojžiš strávil v stánku celé hodiny, počas ktorých Boh mlčal, zdanlivo neprítomný.
No aj keď Boh mlčí, má zmysel hľadať ho a čakať v stánku stretnutia. Je to totiž znak vernosti. A lásky. Ako keď prichádzaš na miesto, kde si prežil niečo vzácne, čo sa možno už nikdy nezopakuje. A predsa tam chceš prísť a na chvíľu zostať.
