Predísť hladu...

CR-14 UT

Z dnešného evanjelia ma zvlášť zaujalo to krátke podobenstvo v závere: "Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu." Napadlo mi totiž, čo je vlastne bezprostredným dôsledkom toho, že pri žatve chýbajú ľudia.

1. Tí, ktorí pracujú aj napriek nedostatku spolupracovníkov, sú často vyčerpaní, nervózni a robia oveľa viac chýb. Tak to funguje v každom zamestnaní a tí, ktorí pracujú na Božom diele, v tomto nie sú výnimkou. Keby bolo dosť ľudí zaangažovaných za Božie veci, možno by aj tých škandálov v Cirkvi bolo oveľa menej. Ak vám na tom záleží, "proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu."   

2. Žatva sa nedá odložiť. Ak nie je dosť ľudí, časť úrody sa zničí, vyjde nazmar. Pri úrode na poli to môže byť tragédia. V prípade Božej úrody je to rovno dráma. Pretože tou úrodou sú ľudia, v ktorých vyrastá a dozrieva dar viery. Ak sa ich nikto neujme, môžu ten dar opäť stratiť. Možno sa jedná o niekoho, koho poznáte, o manžela, dcéru, kolegyňu, priateľa... To nikdy nevieme. No ak vám záleží na druhých, "proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu."   

3. A napokon, s odstupom času, sa dostaví ten najhorší dôsledok: hlad. Ak dnes zanedbáme duchovnú žatvu na Božom poli, zajtra budeme duchovne hladovať. Za posledný rok sme si už vyskúšali, čo to znamená mať sťažený prístup k Eucharistii, sviatosti zmierenia či spoločenstvu. U nás je táto situácia dôsledkom pandémie a snáď je to len dočasné. No v mnohých krajinách, aj nie v tak vzdialených, sú kresťania odrezaní od svätej omše, spovede či Cirkvi aj celé mesiace. Nie kvôli covidu. Jednoducho preto, že sviatosti im nemá kto vyslúžiť. U nás podobný scenár hrozí možno už o pätnásť, dvadsať rokov. Ak sa dovtedy nič nezmení. "Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu." A keď tak urobí, podporte poslaného ako môžete a pomôžte mu.