Otvor svoju ruku...

CR-17 NEB

"Otvor svoju ruku, Pane, a nasýť nás", tak znie refrén dnešného žalmu. Premýšľam, ako by Pán na takúto modlitbu odpovedal. Možno by povedal: "Jasné, nie je problém, veď viete, že vás rád nasýtim." V očakávaní otvoríme dlane a pozdvihneme ruky smerom k nebu. A nič. Po chvíľke trápneho čakania by sa možno z neba ozvalo: "Čo keby ste si pozornejšie prečítali to dnešné prvé čítanie? Alebo evanjelium?!"
Ale však vieme o čom to bolo. V prvom čítaní sa stovka chlapov najedla z dvadsiatich chlebových placiek. A v evanjeliu sa päťtisíc chlapov najedlo z piatich chlebov a dvoch rýb.

Zázrak rozmnoženia sa stal vďaka tomu, že niekto obetoval svoj chlieb a zrno (prvé čítanie) alebo svoje chleby a ryby (evanjelium). Kristus rozmnožuje to, čo prinášame.
Preto má byť súčasťou každej svätej omše prinášanie obetných darov. A aj keď reálne pri liturgii z praktických dôvodov použijeme hostie a víno, ktoré kúpil farár, tá myšlienka je prítomná aspoň v tom vyberaní peňažných darov, ktoré by sa mali priniesť k oltáru v tom momente, keď na oltár kladieme chlieb a víno. No bojím sa, že sme si to tými peniazmi tak preorganizovali, až nám unikol zmysel.

A ešte inak. Z viacerých dôvodov ma zamrzelo, keď sa počas lockdownu jeden môj spolubrat nechal (mediálne dosť hlasno) počuť, že my katolíci hladujeme, pretože máme obmedzený prístup ku Eucharistii. Mýlil sa. Pretože Eucharistia nie je jediný chlieb, ktorým Nebeský Otec živí našu vieru. Tak ako Ježiš nerozmnožil len chleby ale aj ryby a Elizeus chleby a zrno.
Eucharistia je najvzácnejší duchovný pokrm, ktorý máme, no nie jediný duchovný pokrm, ktorý máme. Liturgia to vyjadruje tým, že máme pri svätej omši akoby dva stoly, stôl Slova, ambónu, a stôl Chleba, oltár. Medzi oltárom a ambónou by mala byť zrejmá aj vizuálna podobnosť.

Premýšľam ešte nad iným rozmerom, práve nad tou otázkou daru. Nemôže to byť tak, že Pán na nás dopustil všetky tie obmedzenia aj preto, že sme prestali dávať a potrebujeme sa to znova naučiť? Okolo Ježiša bolo v ten deň desaťtisíc rúk, pripravených brať, ale len dve, ochotné dávať. Lenže to neboli kresťania, boli to ľudia, ktorí sa zbehli, lebo počuli o senzácii. "Šlo za ním veľké množstvo ľudí, lebo videli znamenia, ktoré robil na chorých" hovorí Ján. My sme kresťania a dávanie by malo byť samozrejmou súčasťou nášho spôsobu života.
So zahanbením musím povedať, že dávam veľmi málo, ak vôbec niečo dávam. A neutešuje ma ani, že to možno platí o nás všetkých. Nejde o to, či dávame nejaké financie do pokladničky, na to teraz nemyslím.

Napríklad myslíte, že sme urobili dosť na pomoc obetiam pandémie? Na Slovensku zomrelo naviac, kvôli covidu dvanásť a pol tisíc ľudí. To znamená desaťtisíce mužov, žien, detí, ktorí prežívajú stratu blízkeho. Myslíte, že my katolíci robíme dosť preto, aby celá tá kríza čím skôr skončila?
Viem, že mnohí robia skutočne veľa a sú ako ten chlapec, ktorý dal Ježišovi k dispozícii všetko, čo mal. Paradoxne tí ľudia zostávajú nepovšimnutí. Tak to bolo aj v tých biblických príbehoch. Všimli ste si, aké meno dostali? V prvom čítaní to biblický autor vyjadrí výrazom "nejaký muž". V evanjeliu učeníci hovoria o chlapcovi, ani len meno si nezistili. 
Paradoxne jediné čo vidieť a počuť, je hundranie. Nie rúška, nie respirátory, nie obmedzenia, nie, nie, nie... Ako dieťa, ktoré sa v samoobsluhe hodí o zem a strápňuje svoju mamu, lebo ono predsa najlepšie vie, čo je najlepšie. Nevie. Mama vie. A Matka Cirkev tiež, hoci jej deti sa niekedy správajú podobne.

Na druhej strane čo vlastne môžeme robiť? Čo môžeme dať? To je Filipovská dilema: "Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa má každému ujsť čo len kúsok." Ale Kristus od teba nečaká chleba za dvesto denárov. On chce premeniť to, čo máš. Aj ak je to žalostne málo.
  • Máš telefón. Tak ho toľko nehladkaj a radšej zavolaj niekomu, na koho obyčajne nemyslíš. Povzbuď ho, vypočuj, poteš. Vieš koľko je okolo teba osamelých ľudí?
  • Máš čas. Tak ho použi na službu. 
  • Máš vieru? Nenechávaj si ju pre seba, deľ sa o ňu s druhými.
  • Máš zmysel pre humor? Tak využi na dobro ten. Buď tvorivý.
Daj zo seba to, čo máš. A ak to bude treba, Kristus to rozmnoží.