O ničnerobení...

CR-14 NE B

Sú ľudia, pre ktorých nikdy nebudeš dosť dobrý. Môžeš ich intelektuálne štyrikrát prevýšiť, a aj tak budú viesť o tebe premúdrelé reči. Môžeš doslova robiť zázraky, a im to stačiť nebude. Môžeš byť jedným z nich, ale budú sa správať k tebe ako k nepriateľovi... Aj takto nejako by sa dala opísať skúsenosť, ktorú urobil Ježiš, keď prišiel prvý krát s učeníkmi do Nazareta, do mesta, kde vyrástol. Evanjelista Marek to vyjadril jednoduchšie, so sebe vlastnou stručnosťou: "Pohoršovali sa na ňom."

Poučné na tom príbehu je, čo urobil Ježiš. Presnejšie že neurobil skoro nič. "Nemohol tam urobiť nijaký zázrak," hovorí Marek, "iba že vložením rúk uzdravil niekoľko chorých." Čo všetko neurobil? Chcem spomenúť tri aspekty Ježišovho ničnerobenia. Ich spoločnou črtou je že týmto špeciálnym ničnerobením urobil veľmi veľa. Nerezignoval, netlačil na pílu a nevyplakával.

1. Nerezignoval. Nevzdal to s nimi, neskôr príde znova a znova. A keď prídu oni za ním, čaká ich prijatie, nech už sa objavia s čímkoľvek. Nezanevrie na nich dokonca ani vtedy, keď si ho idú vyzdvihnúť, lebo sú presvedčení, že sa pomiatol. Časom to prinesie svoje ovocie. Napokon veď v prvej kresťanskej komunite majú Ježišovi príbuzní či rodáci nezastupiteľné miesto.

2. Netlačil na pílu. Keď videl, že to teraz nejde, "chodil po okolitých dedinách a učil." Doprial im čas, ktorý potrebovali, aby v nich dozrela viera a odzneli predsudky.

3. Nefňukal. "Z nariekania sa rodí ďalšie nariekanie, hnev plodí viac hnevu, a optimizmus rodí viac optimizmu", hovorí britsko-americký spisovateľ a rečník Simon Sinek. Nejde o to, aby človek neplakal, to občas inak nejde. Stavím sa, že Ježišovi bolo z toho smutno, možno bol naštvaný, určite sklamaný. Ale nevyplakával. Totiž nariekanie alebo zlosť, podobne ako napríklad radosť či láska, sú veľmi plodné a ich deti sú svojim rodičom náramne podobné. Len s nejakým tým "vylepšením". Trebárs taká zlosť porodí chronickú zlosť. Na druhej strane čo všetko sa môže zrodiť z radosti, že?

Nerezignuj, netlač na pílu, nevyplakávaj. Mne to síce moc nejde, nie a nie sa to naučiť, ale myslím, že je to dobrá pomôcka pre život. Nie je v tom žiadna ľahkosť. Naopak, takýto spôsob ničnerobenia je pomerne vyčerpávajúci, môže to byť riadna drina. Ale časom prinesie ovocie. I keby malo inú podobu, ako by sme čakali, určite bude stáť za tú námahu.

Je tu leto a k tomu prázdniny, ideálna príležitosť na ničnerobenie. Myslím to podľa Ježišovho vzoru.