O dvoch chleboch

CR-15 SO

Z niečoho tak obyčajného, čo vzniklo z nevyhnutnosti (museli sa ponáhľať a tak cesto nemohlo vykysnúť) sa stal dôležitý náboženský symbol. Narýchlo upečené posúchy z nevykysnutého cesta, chlieb na cestu vyslobodenia, pesach, prechod zo smrti do života. Nie je to každodenný chlieb, tým je pre Židov na púšti manna. Je chlebom prechodu, Sviatku nekvasených chlebov (Pascha), ktorý sa slávil sedem dní.
A tak sú v príbehu Exodu vlastne dva chleby: nekvasený, ktorý je plodom práce ľudských rúk a je súčasťou obety ľudí Bohu a manna, chlieb z neba, ktorý je Božím darom pre ľud.

Manna aj nekvasený chlieb sú aj kresťanskými symbolmi a obidva sa spájajú s Eucharistiou. Manna s Eucharistiou v zmysle svätej omše, je to chlieb Božieho slova, ktorým sa sýtime v prvej časti liturgie, ale máme k nemu prístup aj mimo liturgie. A maces, nekvasený chlieb, ktorý sa stáva Eucharistiou v užšom zmysle, Telom Kristovým, ktorý Cirkev podáva svojim deťom.

Toto rozlíšenie je dobré mať stále na pamäti. Z rôznych dôvodov, niekedy vážnych, no často aj kvôli  sebectvu, neochote či nezodpovednosti mnohých z nás máme pred sebou zrejme ďalšie cykly obmedzení. Pre mnohých z nás to bude znamenať, že nebudú môcť živiť svoju vieru Eucharistiou. No to neznamená, že by nás Pán nechal hladovať, bude nás živiť mannou z neba, svojím Slovom. Len si musíme každý deň nazbierať, ako to robili Izraeliti na púšti celých štyridsať rokov. 

PS: Mimochodom aj ich cesta trvala tak dlho kvôli sebectvu a nezodpovednosti. Za normálnych okolností to mohli dať za dva - tri mesiace. Podobne ako my.