Návšteva ideálnej farníčky

Návšteva Preblahoslavenej Panny Márie

Dnes som si uvedomil, že Panna Mária je vlastne ideálna farníčka. Ale pekne postupne...

Najprv čo je to farnosť. Mne pri tom slove ako prvé napadne: Ľudia. Asi preto, že som mal šťastie na farnosti plné ľudí. Druhý obraz, ktorý mi vyvstáva v mysli, je pohľad na plný kostol. Ľudí samozrejme. Takých, ktorí spolu slávia liturgiu, oslavujú Boha a prijímajú posilu a poslanie do ďalších dní. To spolu je tu náramne dôležité. A do tretice mi napadá tá scéna, keď ledva dopoviem "Iďte v mene Božom" a už sa všetci hrnú k dverám, ohľaduplne, no s jasným odhodlaním. Mohlo by to samozrejme znamenať, že som mal dlhú kázeň a ľudkovia nestíhajú autobus... Ale ja dúfam, že sa ponáhľajú každý za tým svojím, majúc na zreteli, že niekto potrebuje ich ruky alebo slová. Pretože farnosť pre mňa znamená aj ľudí, ktorí ochotne slúžia a vydávajú svedectvo o Kristovi. Farnosť, to sú ľudia, ktorí spolu slávia, slúžia a svedčia.

A Mária je ideálna farníčka, aspoň tak mi to vyplýva z dnešného evanjelia. Uznajte sami. Len pred pár dňami mala veľmi intenzívny duchovný zážitok: stretla s anjelom, Boh si ju vybral za matku svojho Syna a zostúpil na ňu Duch Svätý. A jej reakcia? "V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do... Zachariášovho domu." Lebo od anjela sa dozvedela, že aj teta Alžbeta je tehotná. V jej veku...

Mária je plná milosti, zostúpil na ňu Duch Svätý a v nej, doslova v jej tele, je fyzicky prítomný Ježiš. Presne ako v tebe, keď odchádzaš z nedeľnej svätej omše s istotou, že si prijal Telo Kristovo. Presne tak isto, aj keď úplne inak :-). 

A hoci mala ten duchovný zážitok v samote a nie pri liturgii, to spolu je výnimočne dôležité aj pre ňu. Vidíme to aj z toho, ako formuluje svoj chválospev. Citlivo vníma, že to čo prežíva, tu nie je len pre ňu, ale pre všetkých. Pán "povýšil ponížených. Hladných nakŕmil dobrotami..., ako sľúbil našim otcom", hovorí. Alebo po nanebovstúpení: "Všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi." Mária je súčasťou prvej farnosti v Jeruzazeme a očakáva Ducha i slávi spolu s ostatnými. Jednomyseľne.

Mária vydáva pred Alžbetou svoje svedectvo: "Veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja." Len si to predstav, tvoj manžel príde domov zo svätej omše a pretože zobral vážne výzvu "Iďte v mene Božom" svedčí tebe aj deťom o tom, čo pre neho (a teda aj pre vašu rodinu) urobil Boh. Mária nás učí vydávať svedectvo. Nie o sebe, svojich schopnostiach alebo úspechoch. O Bohu, ktorý robí veľké veci. V tvojom živote.

Napokon myslím že každému je jasné, že Mária prišla Alžbete poslúžiť, verná tomu, ako sa predstavila pri stretnutí s anjelom: "Hľa, služobnica Pána". A že to veru bola služba, "Mária zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vrátila domov." Svedectvo pol hodiny, služba tri mesiace. Alebo tri mesiace jedného s druhým v takom prepojení, že sa to nedá rozlíšiť?

Od Márie sa môžeme učiť ako žiť svoju vieru vo farnosti. V spoločenstve, pretože farnosť, to sú ľudia. Možno by sa hodilo aj slovo rodina. Nedovoľ, aby bolo oslovenie "Bratia a sestry", ktoré používame pri liturgii, len prázdnou frázou. Spoločným slávením. Naša viera nikdy nie je individuálna vec. Svedectvom. To je poslanie každého pobirmovaného. A službou. Lebo to je vec, ktorú dokonca vnímajú aj tí, čo žijú v presvedčení, že o Krista nestoja.

Farník, farníčka, to je človek, ktorý spolu s ostatnými slávi, slúži a svedčí. Ako Mária.

https://dominicanes.me/2015/12/20/mary-and-elizabeth/

Publikácie a pomôcky