Cyril a Metod
Páči sa mi, ako sú zostavené dnešné čítania. To prvé je akoby šité na mieru Konštantína Cyrila a zároveň nám naznačuje, prečo vlastne slávime tento deň. "Chváliť nám treba slávnych mužov", hovorí Sirachovec. Lebo "pre svoju rozvahu stali sa vodcami ľudu a pre svoju zbehlosť v písmach viedli národy. V ich výrokoch sú slová múdrosti; zostavovali piesne a nápevy, písali a prednášali básne. Boli bohatí a obdarení silou; usilovali sa o krásny život." Ak nechválime chvályhodných, ktorí sa stali vodcami pre rozvahu, oplatilo sa ich počúvať pre múdrosť a ich život bol naplnený krásou..., ak nemáme pred očami nasledovaniahodné vzory, skôr či neskôr sa uspokojíme s (pod)priemernosťou. U seba, aj u tých, ktorí nás majú viesť.
Druhé čítanie by pokojne mohlo byť duchovným testamentom arcibiskupa Metoda, jeho posolstvom pre nás: "Prosím vás ja, väzeň v Pánovi, aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo, so všetkou pokorou, miernosťou a zhovievavosťou. Znášajte sa navzájom v láske a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja."
Evanjelium nám odhaľuje motív solúnskych bratov. Poslúchli Ježišov misijný príkaz: Choďte teda, získavajte mi učeníkov zo všetkých národov, krstiac ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac zachovávať všetko, čo som vám prikázal.
No a dnešný žalm by mohol byť našou prvou odpoveďou a zároveň ďalším zdôvodnením dnešného sviatku. "Chváľte Pána, všetky národy, oslavujte ho, všetci ľudia." To práve robíme, chválime Boha za dar našej viery, prijatej skrze misionárov, zvlášť Cyrila a Metoda. Aj v misii solúnskych bratov a vďaka nim vnímame, aké "je veľké jeho milosrdenstvo voči nám a pravda Pánova trvá naveky."
Lenže pri tomto nemôžeme zostať, čaká sa od nás ešte jedna odpoveď. Keby bol dnešný deň len milou spomienkou na dvoch mužov, ktorí stoja pri koreňoch našej viery, kultúry a národa, bolo by to veľmi málo a v podstate by sme ukázali, že nie sme ich synmi a dcérami. Lebo oni neprišli k našim predkom preto, aby sme oslavovali ich pamiatku (my to potrebujeme robiť), ale aby sme nasledovali ich príklad. Alebo ešte inak, aby sme nasledovali Krista.
A to nás vracia späť k dnešnému evanjeliu a poslaniu, ktoré sa bytostne dotýka každého pokrsteného a pobirmovaného kresťana: "Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal." To choďte, to je príkaz, ktorý zaznieva na záver svätej omše (Iďte v mene Božom). Keď budeš tie slová počuť, urob, čo hovoria, choď a získavaj pre Ježiša učeníkov. Ak nie sú pokrstení, sprevádzaj ich ku krstu, a nauč ich zachovávať všetko, čo nám Ježiš prikázal.
