CR-12 NE B
Ježiš povedal svojim učeníkom: "Prejdime na druhý breh." V rozprávaní ide o Galilejské more, presnejšie nazývané aj Genezaretské jazero, ktoré tvorilo prírodnú hranicu medzi regiónom obývaným židmi a dekapolom, obývaným pohanským obyvateľstvom. Prejsť z jedného brehu na druhý pre učeníkov znamená prechod od známeho k neznámemu, od svojich, v tomto prípade Židov, k tým druhým, k neveriacim, cudzincom, nepriateľským pohanom. Teda to zďaleka nie je len príbeh o loďke, počasí a Kristovej moci nad prírodou.
"Prejdime na druhý breh." Kristus to robí často, volá nás, aby sme prešli na druhú stranu, opustili nejaké tie istoty a otvorili sa pre službu alebo vzťahy s tými druhými. A tých druhých je akoby stále viac a viac. Svet sa mení. Mnoho ľudí okolo nás sa už ani nesnaží tváriť, že sú kresťania, alebo že by nimi byť chceli. Nezdieľajú naše hodnoty, za dôležité považujú aj to, čo nám pripadá zbytočné. A naopak všeličo z toho, čo my považujeme za dôležité a vzácne, im pripadá zbytočné, ba niekedy až nebezpečné. Manželstvo, rodina, úcta k životu a kopa iných hodnôt akoby v očiach ľudí strácali cenu. Niektorí rodičia zisťujú, že ich dospelé deti považujú manželstvo za bezcenný zdrap papiera. A rodičovstvo za skutočnosť tak nákladnú, že sa pred ním treba chrániť, niekedy aj za cenu hrubého násilia.
Príkazy, zákazy, zákony a petície, všetko to, čo vždy pramálo účinkovalo, už nezaberajú vôbec, tade teraz cesta nevedie. Nemôžeme tých druhých donúť, aby prešli na našu stranu. Musíme poslúchnuť Ježišovu výzvu: "Prejdime na druhý breh."
Učeníci poslúchli. Keby sme čítali Markovo evanjelium ďalej, zistíme, že z loďky vystúpili v Gerazskom kraji, medzi pohanmi. Ale nestali sa pohanmi! Len vyšli pohanom v ústrety, hľadali si k nim cestu.
Na druhom brehu sa stretli s neprijatím a odmietnutím, dokonca s démonickou silou. Keď vystúpili z lode, naproti im vyšiel posadnutý človek, ľudská troska, úbožiak, ktorý žil v hrobkách, v špinavých handrách, agresívny a so samovražednými sklonmi.
Ale nebolo to zbytočné. Keď odtiaľ odchádzali, ten človek bol oslobodený od démonov, diabol bol porazený a bývalý posadnutý sa stal misionárom medzi svojimi rodákmi.
Musíme poslúchnuť Ježiša. Cez pápeža Františka nás opakovane vyzýva, aby sme prešli na druhý breh, oslovovali a pozývali k viere tých, ktorí sú vzdialení. Vieru si nemôžeme nechať len pre seba.
Samozrejme že sa to bez protivenstiev nezaobíde. Ale do toho všetkého vstupujeme s Kristom, ktorý má moc. Páči sa mi, ako je táto udalosť znázornená na jednej starobylej gréckej ikone. Vietor ktorému Ježiš pohrozil je tam znázornený ako démon, ktorý stojí na brehu veľkou trúbou a fúka proti lodi. Ale Ježiš má nad ním moc.
Čo máme robiť? Viera sa nedá nanútiť. A to, že je niekto pokrstený a pobirmovaný, že v detstve miništroval..., ešte neznamená, že teraz má vieru. Lebo vieru môže človek aj stratiť. Na druhej strane to, že nezdieľa niektoré kresťanské hodnoty nemusí znamenať, že vieru nemá. Možno má len zlú skúsenosť. Alebo žiadnu. Príkazy, zákazy..., to dnes neúčinkuje. A nám tak zostáva vybrať sa tou ťažšou cestou:
- Nastúpiť do loďky. Loď je starobylým symbolom pre Cirkev. Pri kormidle je Kristus, aj keď sa niekedy zdá, že spí, Kristus je v Cirkvi - loďke prítomný.
- Nenechať sa odradiť. Učeníci vzdorujú vetru a vlnám. Vydajú všetko, čo je v nich. Sú nerzvózni, boja sa, sú vyčerpaní, vyhundrú Ježišovi "Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?". Ale nevzdajú sa a neopúšťajú loď.
- Počítať s Kristom. Keď im už tečie do topánok, budia Ježiša. Vlastne v tom je také napätie kresťanského života. Neustále hľadáme tú hranicu, kedy Boh chce, aby sme vyžmýkali zo seba všetko, čo je v nás. A kedy máme zložiť všetky svoje starosti s detskou dôverou na neho.
- Vystúpiť na breh. Viem si predstaviť, že keď videli toho posadnutého, nebolo im všetko jedno. Ale poslúchli Ježiša.
- Nastúpiť do loďky. Napokon oni na tom druhom brehu nezostali. Opäť nastúpili a preplavili sa inde. V tomto svete nie sme doma na žiadnom brehu. Tu sme doma v loďke, ktorou je Cirkev.
V konečnom dôsledku môžeme Ježišove slová "Prejdime na druhý breh" chápať ešte hlbšie, tým konečným druhým brehom, cieľom nášho života, prístavom, kam smeruje loďka Cirkvi, je Nebeské kráľovstvo.
https://russianicons.wordpress.com/tag/stilling-the-storm-icon/
