Narodenie Jána Krstiteľa
Keď som pred šiestimi rokmi prišiel do farnosti, len tak tak som sa vyhol trapasu. Dorazil som podvečer, stihol som z auta vyložiť dve banánové krabice s vecami a hneď som išiel na svätú omšu. Všetko bolo fajn až do chvíle, kým mi cez žalm nedošlo, že nemám pripravenú žiadnu kázeň. Hlava plná dojmov, ale myšlienka žiadna. Aby ste rozumeli, ja si fakt takmer všetko píšem. Alebo mám aspoň nejaké body, osnovu, ktorej sa držím. No vtedy som ešte ani pri čítaní evanjelia nevedel, čo povedať. Len som prosil Pána, aby mi dal Slovo. No nechal ma potrápiť sa až do momentu, keď som evanjelium dočítal. Vtedy prišla myšlienka, hovoril som o liturgickom pozdrave "Pán s vami", o jeho význame a o tom, že práve preto som prišiel, lebo s vami je Pán. Odvtedy mi tá myšlienka nedala pokoja, často som sa k nej vracal a postupne som pochopil, ako veľmi je tá pravda pre moju farnosť dôležitá.
Vlastne pripomína ju aj príbeh narodenia nášho patróna, svätého Jána Krstiteľa. Všetci, čo počuli o okolnostiach jeho narodenia, "vštepili si to do srdca a vraveli: Čím len bude tento chlapec? A vskutku Pánova ruka bola s ním." Pán je s vami rovnako ako bol s ním.
"Čím len bude tento chlapec?", pýtali sa všetci. To je dobrá otázka, ale odpoveď na ňu môže byť mnohoznačná. Niekto by mohol povedať, že Ján bol čudák, nejaký čas zrejme žil v komunite sekty Esénov, potom sa usadil v chatrči niekde v pustatine, prakticky bezdomovec s mizernými stravovacími návykmi (kobylky a lesný med), prapodivným oblečením (odev z ťavej kože alebo srsti) a s ešte prapodivnejšími nasledovníkmi (vrátanie žoldnierov a prostitútok). Nakoniec aj tak skončil, bol uväznený a popravený. Ale niekto iný by mohol povedať, že Ján bol Boží prorok, ktorý žil radikálnym asketickým životom a jeho výzva na pokánie zasahovala srdcia ľudí na absolútnom okraji spoločnosti. Človek, ktorý bol väznený a popravený pre pravdu.
Vlastne Ján nie je naším patrónom preto, že bol asketik a živil sa kobylkami. Nie je svätý preto, že ho Herodes popravil. Nie je prorokom preto, že mal na to nejaké výnimočné predpoklady, možno mal a možno nie. Je tým všetkým preto, že "Pánova ruka bola s ním", Pán bol s ním. Askéza, lesný med, odev z ťavej srsti, pobyt v Kumráne a justičná vražda v podaní Herodesa a jeho milenky k tomu určite nejako prispeli. Ale Ján je tým kým je preto, že to z neho urobil Boh. Ján zrejme odovzdal svoj život Pánovi a nechal sa formovať, posilňovať a premieňať tou rukou, ktorá bola s ním. A tak vlastne nie je ani veľmi dôležité aký bol, ale čo všetko dovolil Bohu vo svojom živote.
