CR-11 ST
Chlapík stretne na ulici dvoch známych hluchonemých. Jeden sa hrozne rozčuľuje, snaží sa posunkami niečo povedať tomu druhému. Ale ten je otočený chrbtom a hrozne sa smeje. Chlapík sa ho pýta, čo sa stalo. "Ale, chce sa hádať, a ja sa nechcem pozerať."
Stáva sa to pomerne často, človek je smutný, utrápený, prestrašený, nahnevaný, sklamaný, hladný, alebo niečo..., a druhí si to ani nevšimnú. Malé deti môžu aspoň, zdanlivo bez príčiny, vrešťať, kričať, hádzať sa o zem alebo sa ofučať. Ale čo my dospelí?! My také veci predsa nerobíme...
Dobrá správa z dnešného evanjelia: Je tu niekto, kto si ťa všimne, kto ťa vidí, zaujíma sa o teba a záleží mu na tebe: Nebeský Otec, "lebo on vidí aj v skrytosti." Niekedy nás možno nechá vyzúriť sa alebo vyfučať, ako to občas robia rodičia deťom. Ale to neznamená, že nevidí a nemiluje. Skôr naopak. "Tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti."
