"Aby" je dôležité

CR-10 PO

"Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán," spieva sa v dnešnom žalme. Ale niekedy nie a nie sa presvedčiť teraz. Vieme si spomenúť na niečo z minulosti, ale teraz nič. Akoby sa Boh neozýval, zabudol na nás. A keď si človek v takej situácii ešte prečíta úryvok z dnešného prvého čítania, môže ho to aj nahnevať. Pavol píše Korinťanom: "On nás potešuje v každom našom súžení." 

Čo keď práve celé týždne alebo mesiace nepociťujeme žiadne potešenie, len súženie?* Vtedy nám neostáva nič iné, len čítať ďalej: "On nás potešuje v každom našom súžení, aby sme mohli aj my potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, tou útechou, ktorou Boh potešuje nás." To aby je dôležité.

Môžeš si seba predstaviť ako nádobu. Boh ťa môže naplniť svojou útechou len vtedy, ak si prázdny. Nie ak máš pocit prázdnoty, ktorý ťa sužuje. Ak si prázdny, pretože všetku útechu si už rozdal druhým. Najprv musíme dať, aby sme dostali. "On nás potešuje v každom našom súžení, aby sme mohli aj my potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, tou útechou, ktorou Boh potešuje nás." Neplatí to samozrejme absolútne a niekedy je to aj úplne inak. Ale o tom niekedy inokedy.


__________________
* Mimochodom etymológia slova súženie je vskutku zaujímavá. Viac hviezd pohromade, to je súhvezdie. Viac ostrovov pohromade, to je súostrovie. No a súženie je viac... Ale ja vlastne o tom nič neviem, etymológia rozhodne nie je môj odbor.