VN-06 UT
Rozprávaní o zázračnom vyslobodení z väzenia máme v Skutkoch apoštolov viac. Je to preto, že apoštoli, hlavne Peter a Pavol, boli pomerne známi recidivisti. Tiež je jasné, že tých nevyslobodení bolo oveľa viac než tých zázračných vyslobodení.
Ale iná vec ma na tom všetkom udivuje: niekedy treba z väzenia vyjsť, inokedy treba v ňom zostať. Ako v tom dnešnom prvom čítaní. Evidentne sa stal zázrak, zemetrasenie, otvorené brány väznice, uvoľnené okovy... Ale oni tam zostali, čím zachránili život správcovi väznice. Ten fyzický, pretože za väzňov ručil vlastným životom. Preto sa chcel zabiť. A ten večný, pretože uveril. Nie na základe zázraku, ale na príklade viery, ktorý mu dali Pavol a Sílas. Uveril a dal sa pokrstiť preto, že Pavol a Sílas neušli z väzenia.
Niekedy treba z väzenia ujsť, inokedy treba zostať. Väzením môže byť hocičo, niekto sa cíti uväznený vo svojich vzťahoch, manželstve, práci, povinnostiach... Kedy ujsť a začať znovu? A kedy zostať a trpieť trebárs aj do konca? Zázrak z dnešného prvého čítania ukazuje, že ani tie najbeznádejnejšie situácie nie sú tak celkom bez nádeje. A nemyslím ten zázrak so zemetrasením, dverami a okovami. Myslím ten väčší, zázrak obrátenia správcu väzenia a jeho rodiny.
https://pixabay.com/sk/photos/ruky-ostnat%C3%BD-dr%C3%B4t-zachyten%C3%A1-vojna-3460021/
