Filip a Jakub, apoštoli
V dnešnom evanjeliu mi zvlášť zarezonovali dve vety: Filipovi adresovaná otázka s jemnou výčitkou a prosba orientovaná na ostatných učeníkov.
"Toľký čas som s vami a nepoznáš ma?" pýta sa Ježiš (nie len) Filipa. Mali by sme to prijať ako dobre mierenú, jemnú výčitku. Ako dlho som už kresťanom? A koľko z toho času som skutočne venoval poznaniu a poznávaniu Krista? Ako vlastne poznám Ježiša?
Iste, asi by som vysypal z rukáva pár viac menej presných životopisných údajov. Narodil sa vtedy a vtedy, tam a tam... Ale to ešte neznamená, že Ho poznám, že mu rozumiem, že som si s ním blízky... To je na jednej strane výzva, na druhej upozornenie: Kristus bude vždy ďaleko presahovať to, čo o ňom vieme. To ale nie je dôvod, aby sme sa nesnažili poznať ho stále viac.
"Verte mi," obracia sa vzápätí Ježiš na všetkých. Ak nie pre iné, aspoň kvôli tým zázrakom mi verte, pokračuje. Má to zmysel. Totiž veriť Ježišovi, to je cesta k tomu ako ho hlbšie spoznať.
