Medzitým v Efeze...

VN-07 PO

Premýšľal som nad prvým čítaním z dnešnej liturgie. A uvedomil som si, ako veľmi nám veci ktoré prijímame so samozrejmosťou môžu brániť pochopiť, čo sa tam vlastne hovorí. Napríklad prvé dve vety: Kým bol Apollo v Korinte, Pavol pochodil po horných krajoch a prišiel do Efezu. Tam našiel akýchsi učeníkov a povedal im: „Dostali ste aj Ducha Svätého, keď ste uverili?“

Pavol prišiel do Efezu a našiel tam nejakých učeníkov. Paráda. Až na to, že Kristových nasledovníkov mohlo byť v tom čase na celom svete pár tisíc a samotný Efez mal vtedy niečo cez 300 000 obyvateľov. Pre porovnanie to je o 60 000 viac než majú dnes Košice, o 130 000 menej než má Bratislava a 12 krát viac, než má taká Čadca.
Niekde medzi tými 300 000 ľudí žije 12 mužov, ktorí sú pokrstení krstom pokánia Jána Krstiteľa. Možno sa poznajú, a možno o sebe navzájom ani nevedia. Možno žijú v Efeze aj nejakí prisťahovaní kresťania. Jeden? Dvaja? A to je všetko. 
Aká je pravdepodobnosť, že ich Pavol nájde? Iste, možno ich objavil niekde pri synagóge, židia v Efeze boli. Ale aj tak. Je to zázrak. Vidím to takto: Pavol je vedený Duchom Svätým k dvanástim mužom, ktorí nutne potrebujú prijať Ducha Svätého. "Keď na nich Pavol vložil ruky, zostúpil na nich Duch Svätý; i hovorili jazykmi a prorokovali."

Niekedy mám dojem, že vzývame Ducha Svätého ako nejakého pomocníčka v rozhodovaní sa, niečo ako kamarát na telefóne pri vedomostnej súťaži. No dary Ducha dostávame pre službu a hlavne pre odovzdávanie viery iným. 
"Dostali ste aj Ducha Svätého, keď ste uverili?" mohol by sa spýtať Pavol aj nás. Potrebuješ Ducha Svätého? Myslím či ho potrebuješ kvôli tomu, kvôli čomu/komu prichádza.