VN-01 ŠT
Dnešné evanjelium mi pripomenulo jednu súťaž, ktorej som raz bol svedkom. Na stoličky posadili vedľa seba päť manželiek. Kompletne ich pozakrývali, takže nebolo poznať, ktorá je ktorá, nedalo sa to určiť ani podľa postavy. Jediné čo bolo vidieť boli ich ruky, desať rúk vedľa seba. Potom postupne privádzali ich manželov. Úloha bola jednoduchá: Každý mal nájsť tú svoju. Veď ich kedysi žiadali práve o ruku :-). Výsledky boli vcelku vtipné, len dúfam, že žiaden neprispel k rozvratu v manželstve.
"Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja!" hovorí Ježiš v dnešnom evanjeliu vystrašeným učeníkom. Nespoznávajú ho, tak veľmi ho zmenili utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie. A stačili na to len tri dni. Nehovorí im, aby sa mu pozreli do tváre, do očí..., ale na ruky a nohy. Asi kvôli jazvám, či skôr dieram po klincoch, ktoré tam zostali. Ježišovo oslávené telo je iné. Ale do jeho rúk je klincami vpísané, čo pre nás urobil. A to sa nikdy nezmení.
Človek sa môže časom zmeniť, niekedy až na nepoznanie. Okrem času má na to vplyv veľa vecí. Vlastne takmer všetko, radosti a nádeje, žalosti a úzkosti, hriech i svätosť, pokoj, aj prežité utrpenie... Aj ruky sa zmenia. Ale to, čo je v nich zapísané, zostáva navždy.
Keď vo svojom blízkom nepoznávaš človeka, ktorého si miloval, pretože sa tak veľmi zmenil, skús pozrieť na ruky a pripomenúť si, čo všetko ten človek pre teba urobil. Miluj ho aspoň kvôli tým rukám, časom ho znova spoznáš a budeš ho opäť milovať kvôli nemu samotnému.
https://pixabay.com/photos/hands-words-meaning-fingers-423794/
