VN-03 NEB
Štefanov príbeh čítame aj na Vianoce, aj na Veľkú noc. V oboch prípadoch narúša tú falošnú idylku, ktorej by sme mohli ľahko podľahnúť. Bezbolestné to proste nebude. Cirkev nám Štefanov príbeh znova a znova predkladá, aby sme z neho učili nasledovaním príkladu učeníka.
Čo nás môže Štefan naučiť? Dnes ma zaujal jeden detail: "Štefana kameňovali a on sa modlil: Pane Ježišu, prijmi môjho ducha. Potom si kľakol a zvolal veľkým hlasom: Pane, nezapočítaj im tento hriech. A len čo to povedal, zomrel." Videl som tú scénu v nejakom filme. Štefana vyvliekli za hradby, on stojí, oni do neho hádžu kamene, potom si kľakne, zopne ruky, modlí sa a zomiera.
Ale tak to predsa nemôže byť. Človek, ktorý sa nemôže nijako skryť pred lietajúcimi kameňmi ani vyhnúť sa im, nezostane stáť, ale schúli sa do klbka. To je prirodzená reakcia tela, nad takými vecami sa nepremýšľa. Je to posledná, hoci chabá obrana.
Čo robí Štefan? Tri veci:
- V jednej chvíli prekoná tento obranný mechanizmus vo svojom tele a kľakne si. Tým sa stáva bezbranným.
- Modlí sa. Pretože to čo nasleduje už nie je o ňom, jeho život o pár sekúnd skončí.
- Vydáva svedectvo. Lukáš si dá záležať, aby nám pripomenul, že Štefan zvolal veľkým hlasom slová odpustenia. Ten veľký hlas je dôležitý. Štefan nekričí, aby ho počul Boh, veď pred chvíľou sa potichu modlil. Kričí, aby počuli a videli tí okolo.
https://www.ststephensboise.org/history