Šimon

Kvetná nedeľa B

V dnešnej liturgii máme dva sprievody: Ten prvý, pri ktorom sa Ježiš nesie na osliatku, ľudia prestierajú na cestu plášte ako koberec, mávajú zelenými ratolesťami a volajú "Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza! Hosanna na výsostiach!" 
A ten druhý, ani nie o týždeň, možno dokonca s tými istými protagonistami. Teda okrem toho osliatka (asi to nebol až taký somár, ako by sa mohlo zdať na prvý pohľad). Tentoraz sa anonymný dav posmieva, hádže jedovaté poznámky, možno občas aj nejaký ten pľuvanec. Kričia: "Ukrižuj ho!" Pilát im vravel: "A čo zlé urobil?" Ale oni tým väčšmi kričali: "Ukrižuj ho!" Myslia si, že vytriezveli z nedeľného ošiaľu, že už presne vedia čo a ako a kto je kto... A práve v tom momente sú lúzou, zmanipulovanou mocnými.

V pašiách sa spomína aj pár ľudí, ktorí z toho davu tak trochu vytŕčali. Mária, Ján, Magdaléna, Veronika, plačúce ženy. A Šimon z Cyrény, otec Alexandra a Rúfa. Nevieme o ňom nič, no adresáti Markovho evanjelia zrejme dobre poznali jeho synov.

Páči sa mi, ako je tá scéna zachytená na krížovej ceste v našom kostole. Šimon nesie kríž namiesto Ježiša. Nevyzerá, že by bol z toho nadšený, robí niečo, do čoho sa mu rozhodne nechce. Ale robí to. A tým dáva svojim synom príklad, hodný nasledovania.
Alexander premýšľa. Už vie, aké je ťažké prekonať sa. A tu má dobrý príklad: svojho otca, i Ježiša. Možno práve vďaka tejto otcovej skúsenosti sa v synoch neskôr prebudila túžba po viere.
Malý Rúfus sa s otázkou v očiach pozerá na Ježiša, vlastne je v tej scéne jediný, kto zaostrí na jeho tvár. 


A Ježiš? Akoby všetko vložil do jediného gesta, položil ľavú ruku na Šimonovo pravé rameno. Je vďačný za každú pomoc. Pravá ruka mu práve bezvládne klesla, no prsty naznačujú, že ešte pred malou chvíľou žehnala Šimonovi a jeho rodine.
  • Poďakuj dnes svojmu Šimonovi, že stojí pri tebe a pomáha ti vstať a ísť ďalej..., aj keď z toho práve nie je nijako zvlášť odviazaný. Proste to robí. 
  • Pamätaj aj na svoje vlastné poslanie byť pre iných Šimonom.
  • Mysli na to, že keď aj tým, ako sa staviaš ku krížu, vychovávaš svoje okolie. 

PS: Asi by ste chceli vedieť, kto je ten pán vľavo. Netuším, ale musím povedať, že výraz jeho tváre je viac než protivný. Tipoval by som, že to bude niektorý z farizejov alebo zákonníkov, ktorý prišiel skontrolovať, či všetko prebieha ako má a overiť si, či náhodou...

Ozaj, viete čo sa stane, keď Ježiša presuniete na miesto Šimona? Výsledok je v skutku symbolický, Kristova ruka presne pasuje na Alexandrovu hlavu a Rúfus sa schováva za Ježišom. Naozaj som nemenil proporcie postáv:-) 
Krížová cesta, Kostol sv. Jána Krstiteľa v Skalitom

Publikácie a pomôcky