Pôst-02 UT
Všetky tie locdowny, sprísnené lockdowny a sprísnené sprísnené lockdowny, to je proste hrôza. Pre každého je to ťažké. No zamysleli ste sa niekedy nad tým, aké to musí byť náročné pre (nás) ľudí s farizejskými sklonmi? Ja áno, dnes ráno, keď som si prečítal evanjelium.
Ježiš v dnešnej stati charakterizuje ľudí farizejského typu takto: "Všetko, čo robia, konajú iba preto, aby ich ľudia videli: rozširujú si modlitebné remienky a zväčšujú strapce na šatách, radi majú popredné miesta na hostinách, prvé stolice v synagógach, pozdravy na uliciach a keď ich ľudia oslovujú Rabbi."
Predstav si to trápenie:
- Všetko, čo robia, konajú iba preto, aby ich ľudia videli. Ale keď musia všetci sedieť doma, bez publika to fakt nie je ono!
- Radi majú popredné miesta na hostinách. Ale teraz? Žiadne svadby, len sobáše, aj to s počtom max. šesť ľudí, žiadne párty. Oželieť hostinu, to nie je problém. Ale tie dôležité miesta...
- Obľubujú dobre viditeľné miesta v kostole. No však kostol je otvorený, aj predné lavice sú prázdne. No práve, až moc prázdne.
- Pozdravy na uliciach. No to je to, od zajtra ťa pozdraví akurát tak policajt. A hneď si vypýta aj doklady, potvrdenia a neviem čo ešte.
Ale dosť bolo irónie, teraz vážne:
- Skutočne je ťažšie venovať čas Bohu, najmä v nedeľu, keď ťa pri tom nikto nevidí. Nie len preto, že snáď potrebuješ pozornosť publika. Asi nepotrebuješ. Aj preto, že keď sme spolu, tak nejako sa podporujeme, držíme. Alebo aspoň berieme ohľad na tých druhých. A to je tá dobrá časť. Teraz to nejde, myslím to byť spolu. Ale nie je pravda, že teraz to nejde, myslím venovať čas Bohu. Ide, len je to o niečo ťažšie. Aj pre nefarizejov. Nevzdaj to!
- Mať vedomie, že si pre niekoho dôležitá, že si dôležitý..., to je dôležité. Nie len pre farizejov, pre všetkých. Daj dnes niekomu pocítiť, že pre teba veľa znamená. Nemusíš priamo zorganizovať hostinu (teda ak spolu bývate, môžeš:-). Možno by stačil telefonát. Alebo nejaká drobná pozornosť, napríklad takáto.
- Prvé miesta v kostole... Možno ti to všetko pomôže v sebe objaviť nejaké tie drobné farizejské sklony. Objaviť ich a vykázať do patričných medzí.
- A pozdravy na uliciach? No to je teraz tiež ošemetná záležitosť. Napríklad ja keď mám rúško, nenosím okuliare, takže väčšinou vôbec netuším, kto je tá zarúškovaná osoba, čo ide oproti. A keď stretnem niekoho horebez (myslí sa hore bez rúška), to síce zbadám, ale obyčajne chvíľu zápasím s hnevom a kým ma to prejde, ten človek je preč. Škoda.
No proste ak máš pocit že všetky tie opatrenia nezvládneš, pomysli si aké ťažké to majú takí farizeji. Ak ti bude hneď ľahšie, vieš že máš problém so škodoradosťou alebo pýchou. Ak nie, pomodli sa za nich, aby bolo ľahšie aspoň im. :-)
