Zostúp z vrchu

Pôst-02 NE B

Čo sa stalo na vrchu premenenia? Zaujalo ma, ako tú udalosť zaznamenal ikonopisec.

"Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty."

Peter, Jakub a Ján, to sú tí traja páni, ktorí ležia pri Ježišových nohách. Každý je v inej polohe. Peter vyzerá naozaj neprebudene. Evanjelista Marek to nespomína, ale Lukáš zaznamenal, že "Petra a tých, čo boli s ním, premohol spánok. A keď sa prebudili..." Jeho zmätený výraz nám má povedať ešte viac, má naznačiť, že vtedy nechápali. Jakub si zakrýva oči. Pred svetlom (Ježišov odev zažiaril...), ale hlavne pred Božou slávou. Jakub je žid a vie, že kto vidí Božiu slávu, musí zomrieť. A potom je tu Ján. Ako tak často, aj teraz najbližšie pri Ježišovi. Zdá sa že ako prvý pochopil, čo treba urobiť. Matúš to zaznamenal takto: "Keď to učeníci počuli, padli na tvár..." Ján padol na tvár a modlil sa.

Apropo vrch. Svätý Hieronym ho identifikoval s vrchom Tábor, tak ho tak odvtedy voláme, hoci evanjeliá nie sú v tomto konkrétne, hovoria len o (vysokom) vrchu. Ikonopisec myšlienku vrchu rozvinul a pridal hneď ďalšie dva: Sinaj, teda vrch, na ktorý vystúpil Mojžiš a kde dostal Desatoro a Horeb, vrch, na ktorom prehovoril Boh k Eliášovi. Mimochodom je dosť možné, že Horeb je len iné meno pre Sinaj a podobne ako je tomu s vrchom premenenia, ani tieto dva nevieme s istotou lokalizovať. Ale to vlastne nie je dôležité. Podstatné je, čo sa stalo:

"Tam sa pred nimi premenil. Jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil. A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom."
Ježiš sa premenil. Nestal sa niekým iným. Naopak, teraz ho vidia takého, aký je, v nebeskej sláve. Tá je na ikone vyjadrená mandorlou, to je tá mandľa (to doslovne znamená výraz mandorla) farby oblohy, v ktorej Ježiš stojí.
Preberá niečo dôležité s Mojžišom a Eliášom, Lukáš hovorí, že sa bavili o Ježišovom odchode a o tom, čo ho čaká v Jeruzaleme. "Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli, nehovorili nikomu, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych."  Mojžiš a Eliáš na vrchu zastupujú celý Starý zákon, Mojžiš predstavuje Zákon (Tóru v užšom zmysle, päť kníh Mojžišových, preto má v ruke knihu), Eliáš zastupuje Prorokov, čím sa myslia ostatné prorocké spisy.

Inak Eliáš je na niektorých verziách ikony oblečený do kože zvierat a nápadne sa podobá na Jána Krstiteľa. To preto, čo naznačil aj Ježiš, keď nepriamo potvrdil myšlienku, že v Krstiteľovi sa vrátil na svet Eliáš.
Autorom tohoto typu ikony je Theophanes Grék (14. storočie), ale motív sa objavuje už na mozaike z r. 565 v Kláštore svätej Kataríny na vrchu Sinaj.

Ale čo to má spoločné s nami? Evanjelium o premenení čítame na druhú pôstnu nedeľu každý rok, vždy od iného evanjelistu. Vystúpiť na vrch, to nejako tak patrí k pôstnemu obdobiu.
1. Potrebujeme vystúpiť na vrch. To znamená námahu, sebazápor, odriekanie. Samotu a ticho.
2. Na to nadväzuje čas strávený v modlitbe. Modlitba, ktorá je ovocím našej námahy.
3. Božie oslovenie. Také, ktorému v tej chvíli nemusíme vôbec rozumieť. Učeníci nerozumeli. No to, čo zažili pri premení bolo nevyhnutné pre to, aby pochopili zmŕtvychvstanie. Potom, keď Kristus vstal z mŕtvych. Bez vystúpenia na vrch, so všetkým, čo k tomu patrí, nepochopíme zmŕtvyvstanie.
4. Počúvajte ho. Peter, Jakub a Ján sa vracajú z vrchu so zmätkom hlave, ale i jasným princípom: Počúvať Ježiša.
5. Zišli z vrchu. Toto je veľmi dôležité: žiaden zážitok nie je zatiaľ trvalý, videnie musí skončiť a človek musí zísť z vrchu do všednej každodennosti. Taký istý a predsa vnútorne premenený.


Kto chce vedieť viac, nech sa páči: 

Publikácie a pomôcky