- Charakteristika: Pri stretnutí budeme pracovať s biblickými čítaniami 2. pôstnej nedele v liturgickom roku B. Ako interpretačný kľúč použijeme verš zo Žalmu 116: „V Pánových očiach má veľkú cenu smrť jeho svätých.“ Porovnáme spoločné črty obety, ktorú (ne)priniesol Abrahám obetovaním Izáka s obetou Nebeského Otca.
Úvodná modlitba
- Začneme modlitbou vybranými veršami žalmu 116 (v. 10+15. 16-17. 18-19). Najprv ho prednesieme responzóriovým spôsobom, potom účastníci v modlitbe Božím slovom opakujú úryvky, ktoré sa ich nejakým spôsobom dotkli, napríklad „Ty si mi putá rozviazal“. Zakončíme chváloslovím Sláva Otcu…
R.: Pred tvárou Pána budem kráčať v krajine žijúcich.
Dôveroval som, aj keď som povedal: * „Som veľmi pokorený.“
V Pánových očiach má veľkú cenu * smrť jeho svätých. R.
Pane, som tvoj sluha, * som tvoj sluha a syn tvojej služobnice.
Ty si mi putá rozviazal: † obetu chvály ti prinesiem * a budem vzývať meno Pánovo. R.
Splním svoje sľuby Pánovi * pred všetkým jeho ľudom
v nádvoriach domu Pánovho, * uprostred teba, Jeruzalem. R.
Smrť jeho svätých…
- Účastníci si opäť pozorne prečítajú žalm, aby odpovedali na otázku, čo si Boh veľmi cení. Odpoveďou je verš „V Pánových očiach má veľkú cenu smrť jeho svätých.“ Boh si vysoko cení smrť svätých. Nasleduje práca s liturgickými čítaniam druhej pôstnej nedele (rok B) a hľadanie zmienok o smrti a ich vzájomných prepojení. Nasleduje spoločné zhrnutie.
„V Pánových očiach má veľkú cenu smrť jeho svätých.“ Smrť je nejakým spôsobom prítomná vo všetkých štyroch textoch. V prvom čítaní Abrahám obetuje Izáka a Boh si jeho obetu cení skutočne vysoko. V druhom čítaní sa hovorí o obete Krista a tú istú tému preberajú aj učeníci cestou z vrchu, keď sa jeden druhého vypytovali, čo znamená „vstať z mŕtvych“.
Smrť syna
- V ďalšom kroku presunieme dôraz na privlastňovacie zámeno: „V Pánových očiach má veľkú cenu smrť jeho svätých.“
Najväčšiu cenu má prirodzene smrť tých, čo sú jeho. Vyhľadajte v texte privlastňovacie zámená, ktoré súvisia so synom.
Abrahám je pripravený obetovať svojho syna tak, ako to od neho žiada Boh. Boh mu to nakoniec nedovolí. Ušetril Izáka (I. čítanie), ale neušetril vlastného syna (II. čítanie).
Ovocie obety
- Teraz sa sústredíme na ovocie (nedokonanej i dokonanej) obety vlastného syna. Príslušné verše treba vyznačiť v texte prvého a druhého čítania.
„V Pánových očiach má veľkú cenu smrť jeho svätých“ a jej ovocím je požehnanie, ktoré ďaleko presahuje obetujúceho i obetovaného. Abrahámovi Boh hovorí:
Pretože si toto urobil a neodoprel si mi svojho jediného syna:
1. Požehnám ťa = zahrnutie dobrom (bene dicere).
2. Rozmnožím tvoje potomstvo ako hviezdy na nebi a ako piesok na brehu mora = plodnosť a rast.
3. Tvoje potomstvo sa zmocní brán svojich nepriateľov = sila a moc.
4. V tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme = misia a ďalší rast.
Požehnanie, ktorého sa dostalo Abrahámovi je predobrazom požehnania, ktoré sa dostalo Cirkvi. Izák je predobrazom Krista. Abrahámova obeta je predobrazom Otcovej obety.
Otcova obeta
Abrahám i Boh v našich textoch vystupujú ako otcovia. Bežne hovoríme o Abrahámovej obete, nikdy nie o Izákovej. Naopak nehovorievame o obete Nebeského Otca, len o obete Krista. Skúsme to teraz trochu prevrátiť a pozrime sa obetu otcov.
- V tejto časti hľadáme spoločné i rozdielne črty obety Abraháma a Nebeského Otca. Účastníci ich vypíšu, potom ich zhrnieme.
Boh má citlivé srdce
V prvom čítaní máme jednu zaujímavosť. Odhalíme ju, ak si dobre všimneme, z koho úst zaznieva a kedy Božie slovo.
- V prvej časti príbehu hovorí k Abrahámovi Boh priamo, no keď už má byť Izák obetovaný, Boh sa akoby stiahne a jeho vôľu prezentuje anjel. Akoby sa Nebeský Otec nemohol na to viac pozerať, pretože v Izákovi vidí svojho vlastného Syna.
Ty si mi putá rozviazal…
Cirkev múdro vkladá medzi čítania druhej pôstnej nedele úryvky zo žalmu 116. Skúsme sa na text žalmu pozrieť ako na modlitbu jednotlivých postáv. Vyhľadáme argumenty, ktoré podporia tvrdenie, že je modlitbou Abraháma, Izáka alebo Krista.
Kľúčom sú predovšetkým verše „Pane, som tvoj sluha, som tvoj sluha a syn tvojej služobnice. Ty si mi putá rozviazal: obetu chvály ti prinesiem a budem vzývať meno Pánovo.“
- Abrahám je Božím služobníkom a Boh mu symbolicky rozviazal putá, keď ho oslobodil od obetovania syna.
- Izák je Božím služobníkom a synom Božej služobnice Sáry. Jeho putá boli rozviazané a on spolu s otcom priniesol obetu a vzýval meno Pánovo.
- Kristus je Božím služobníkom a synom služobnice Pána, Márie. Boh ho vzkriesil a tak zlomil putá smrti.
Modlitba
- Záverečná modlitba je inšpirovaná textom piesne vďaky II. pôstnej nedele.
Vzdávame ti vďaky, Pane, svätý Otče, všemohúci a večný Bože, skrze nášho Pána Ježiša Krista. Lebo on predpovedal svoju smrť učeníkom a na svätom vrchu zjavil im svoju slávu, aby sme pochopili, že k slávnemu vzkrieseniu sa prichádza cez utrpenie, ako o tom svedčí Zákon i proroci. Preto ťa aj my, pútnici do nebeskej vlasti, oslavujeme a vzdávame ti chválu teraz, i vždycky i na veky vekov. Amen.
Odkazy:
- Čítania: Pôst-02 NE B, https://lc.kbs.sk/?den=20210228
- Obrázok: http://www.frpeterpreble.com/2015/04/the-sacrifice-of-abraham.html
- DUBOVSKÝ, P. (ed.) Genezis. Komentáre k Starému zákonu I. Trnava: Dobrá kniha, s. 463.
- DUBOVSKÝ, Genezis, s. 469.
- DUBOVSKÝ, Genezis, s. 468.
- DUBOVSKÝ, Genezis, s. 467.
- Pieseň vďaky: Pôst-02 NE B, https://zimen.sk/misal/OMSA/POST/P%20B.htm#_Toc291535702
