O dvoch slobodách

CR-04 PO

V dnešnom evanjeliu sa stretajú dva koncepty slobody. Posadnutý muž z pohanského gerazského kraja má stopercentnú vonkajšiu slobodu robiť, čo sa mu chce. V jeho prípade to znamenalo, že "Býval v hroboch a nik ho už nemohol zviazať ani reťazami. Lebo často ho sputnali okovami a reťazami, ale on reťaze roztrhal a okovy rozlámal; nik ho nevládal skrotiť. A stále, v noci i vo dne bol v hroboch a na vrchoch, kričal a tĺkol sa kameňmi." Paráda, to je sloboda. Môže sa tĺcť kameňmi a praktizovať aj iné formy sebapoškodzovania, môže bývať medzi mŕtvolami, dobrovoľne pochovaný za živa, nahý a voľný ako vták. Môže si robiť, čo sa mu zachce. Ale keď sa na neho pozrieme zblízka zistíme, že v skutočnosti robí len to, to chce pluk démonov, čo sa v ňom usadil. Jeho sloboda je len vonkajšia. To je riziko každého, kto chce robiť iba to, čo chce.

Nerobí to, čo sa mu chce, pretože by rád odišiel s Ježišom. Robí to, čo chce Kristus. A chce to, čo chce Kristus.

Už nie je voľný ako vták. A keby ho zviazali reťazami, nedokáže ich popretŕhať. Keby ho uväznili, nedokáže sa vyslobodiť. No jeho vôľu, jeho rozhodnutia, postoje... nič z toho uväzniť nemôžu, pretože je vnútorne slobodný, rozhodnutý chcieť, čo chce Kristus. Aj keď sa mu strašne nechce.