CR-06 UT
V tom čase, hovorí dnešné evanjelium, si učeníci zabudli vziať chleba a na lodi mali so sebou iba jeden chlieb. A on ich varoval: „Dajte si pozor a chráňte sa kvasu farizejov i kvasu Herodesa!“ Oni si medzi sebou hovorili, že nemajú chleba. Keď to spozoroval, povedal im: „Prečo rozprávate o tom, že nemáte chlieb? Ešte nechápete a nerozumiete? Máte otupené srdce? Máte oči, a nevidíte? Máte uši, a nepočujete? A nepamätáte sa už, koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som rozlámal päť chlebov piatim tisícom?“ Odpovedali mu: „Dvanásť.“ „A koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som tých sedem rozlámal štyrom tisícom?“ Odpovedali mu: „Sedem.“ A povedal im: „Ešte nechápete?“
Myslím, že táto krátka epizódka je veľmi poučná aj pre nás. A aktuálna. V čom?
1. Učeníci vlastne Ježiša nepočúvajú. Nevenujú pozornosť jeho slovám, niečo vytrhnú z kontextu a prekrútia. Ježiš ich varuje pred pokrytectvom, ako to zaznamenal Lukáš. To je vec, ktorou chce, aby sa zaoberali. A nie tak, že budú pokrytectvo pranierovať u druhých, ale že si budú dávať pozor, aby sa ním sami nenakazili.
2. Venujú priveľa pozornosti tomu, čo nemajú, a žiadnu tomu, čo majú. "Prečo rozprávate o tom, že nemáte chlieb?" Možno by stálo za to dať si tieto slová do súvisu s nariekaním niektorých z nás. "Ešte nechápete a nerozumiete? Máte otupené srdce? Máte oči, a nevidíte? Máte uši, a nepočujete?" A potom upriamuje pozornosť učeníkov na to, čo majú:
- Na odrobiny, ktorých je, čuduj sa svete, oveľa viac, než bolo pôvodných chlebov. Vtedy ich poslal pozberať, lebo aj odrobinky chleba sú cenné.
- A na seba. Lebo keď majú Krista medzi sebou, Boh nájde spôsob, ako živiť ich duchovný hlad.
Čo z toho plynie pre nás? 1. Počúvať Krista. 2. Riešiť vlastné pokrytectvo. 3. Sústrediť sa na to, čo máme, cez čo nás Boh živí aj mimo sviatostí. 4. Budovať jednotu spoločenstva kresťanov, lebo Kristus je tam, kde sú aspoň dvaja či traja zjednotení v jeho mene. A to môže má byť aj u vás doma.
