Pôst-01 ŠT
Tie naše modlitby, to je niekedy dosť ošemetná záležitosť. Bez viery sa totiž nezaobídu. A nemyslím len vieru, že dostaneme presne to, o čo prosíme. S tou je to pomerne jednoduché. Ale čo viera vtedy, keď nedostaneme to, o čo prosíme?
K tej nás Ježiš povzbudzuje v dnešnom evanjeliu. A aby to sme pochopili, používa obraz vzťahu rodič - dieťa: "Je medzi vami človek, čo by podal synovi kameň, keď ho prosí o chlieb? Alebo keby pýtal rybu, čo by mu dal hada?... Teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom!"
Ako to robia rodičia? No často miesto chleba dajú svojim deťom dva rožky a miesto ryby rezeň (vegetariáni nech si láskavo doplnia napríklad hrášok a brokolicu). Viem si predstaviť, že dieťa, ktoré nikdy nevidelo a neochtunalo rezeň, sa bude hnevať, že nedostalo svoju rybu a možno nikdy nepochopí, že dostalo niečo lepšie...* "O čo skôr dá váš Otec, ktorý je na nebesiach, dobré veci tým, čo ho prosia."
Osobne som veľmi opatrný v hodnotení toho, či je teraz vhodné alebo nevhodné, správne alebo nesprávne, nevyhnutné alebo nie..., otvárať kostoly. Jednak preto, že my máme kostol otvorený stále (ale o to zrejme nejde), jednak preto, že neviem, čo by bolo lepšie (úprimne ľutujem tých, čo musia o takých veciach rozhodovať), a jednak preto, že verím v Boha Otca všemohúceho, ktorý dá "dobré veci tým, čo ho prosia." A nemusia to byť práve tie, o ktoré prosia.
* Pre tých, ktorí poznajú Pána prsteňov: Spomeňte si, ako reagoval Glum na lembas. Surové ryby mu chutili, chlieb nesmrteľných mu pripadal odporný.
