Krst Pána
Dnes končia Vianoce. Ale prečo krstom? Nehodil by sa lepšie ako záver vianočného obdobia napríklad sviatok Obetovanie Pána? Veď Ježiš bol pokrstený až v dospelosti.
Vianoce nie sú oslavou Ježišových narodenín. V slovenčine je to pekne vyjadrené tým, že hovoríme o slávnosti Narodenia Pána, nie o narodeninách. Podstatou Vianoc je to, že Boh sa stal človekom, aby sme sa my mohli stať Božími deťmi. To sa zjavuje pri jeho narodení, keď najprv pastieri a potom pohanskí mágovia z Východu spoznali v dieťatku očakávaného Mesiáša a Kráľa. Prvých poslali anjeli, druhých viedla hviezda. No všetko sú to len také akoby náznaky, ak chcete, súkromné zjavenia, ktorými Boh povzbudzuje vieru jednotlivcov, Márie, Jozefa, mudrcov, Simeona, Anny... Až potom, po tridsiatich rokoch obyčajného života v nazaretskej rodine, sa Ježišovo tajomstvo stáva verejným. Sám Boh zjavuje jeho tajomstvo.
Veľmi pekne to vyjadruje Cirkev v dnešnej Piesni vďaky: Otče, "pri krste v Jordáne si podivuhodnými znameniami zjavil tajomstvo svojho Syna: hlasom z neba si dosvedčil, že tvoje večné Slovo prebýva medzi nami; Duchom Svätým, ktorý zostúpil v podobe holubice, posvätil si Krista, svojho Sluhu, za kňaza, proroka a kráľa a poslal si ho ohlasovať chudobným spásu."
Čo to znamená? Tento raz Boh zjavil tajomstvo svojho Syna. A urobil to prostredníctvom hlasu z neba, znaku Ducha a poslania.
1. Hlas z neba. "Hlasom z neba si dosvedčil, že tvoje večné Slovo prebýva medzi nami," vyznáva dnes Cirkev. "Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie", tak zaznamenal ten hlas evanjelista Marek. Svätý Hipolyt Rímsky k tomu dodá o dvesto rokov neskôr dodá: "Toto je môj milovaný Syn: sám hladuje, a kŕmi neprehľadné tisíce; ťažko pracuje, a pritom osviežuje unavených; nemá kde hlavu skloniť, a všetko má vo svojej ruke; on trpí, a lieči každé utrpenie; zauškujú ho, a on obdarúva svet slobodou; nechá si prebodnúť bok, a zaceľuje bok Adamov." Milovaný Boží Syn sa stal skutočným človekom.
2. Znak Ducha Svätého. "Duchom Svätým, ktorý zostúpil v podobe holubice, posvätil si Krista, svojho Sluhu, za kňaza, proroka a kráľa." To, že Duch Svätý sa zjaví vo viditeľnej podobe, je dôležité, pretože tu máme akýsi znak jeho prítomnosti. Ježiš je pomazaný a posvätený Duchom. Židia očakávali mesiáša, kňaza, proroka alebo kráľa. V tom čase nebola medzi nimi zhoda o tom, kým ten mesiáš bude, proste vedeli že bude pomazaný (to znamená to slovo mesiáš), teda kráľ, prorok alebo kňaz. Kňazom, prorokom alebo kráľom sa človek stával, a vlastne je tomu tak dodnes, práve pomazaním.
3. Poslanie. Hneď potom je Ježiš poslaný "ohlasovať chudobným spásu", hovorí ďalej Cirkev v Piesni vďaky. Tomu židia rozumejú, lebo najneskôr od čias proroka Izaiáša je zrejmé, že to je jeden zo znakov Mesiáškych čias. A čo je tou ohlasovanou spásou? Boh sa stal človekom, aby sme sa my mohli stať Božími deťmi.
Čo my s tým? Keby boli Vianoce len narodeninami Ježiša, tak okrem oslavy prakticky nič. No pretože sú Zjavením Pána, tak všetko. Pretože Boh sa nestal človekom, pretože sa v nebi už nudil. Stal sa človekom, aby sme mohli byť zbožštění, aby sme sa mohli stať Božími deťmi. To je vlastne bytostná potreba (hoci nevedomá) každého človeka. Boh do nás pri stvorení vložil túžbu byť ako Boh. Diabol o nej dobre vie a s obľubou ju využíva.
Zbožštenie je dôvodom, pre ktorý žijeme. Neznamená to ale, že budeš božsky krásna, alebo že budeš všemohúci a všemocný. To nám neprináleží a nie sme na to takpovediac stavaní. Zabilo by nás to.
No v dnešnej v modlitbe dňa prosíme o vnútornú podobnosť: "Láskavý Otče, tvoj jednorodený Syn prišiel medzi nás ako pravý človek a bol nám navonok podobný; daj, prosíme, aby sme sa s pomocou jeho milosti vnútorne stali podobnými jemu."
Stať sa podobným Kristovi. Nepotrebujeme sa obliekať ako sa asi obliekal Ježiš, alebo nosiť hipsterskú bradu, aby sme sa mu podobali navonok. Jednak by to bolo smiešne, a jednak mu v tom podstatnom vonkajšom už podobní sme. Potrebujeme sa mu stávať podobnými vnútorne. Predpoklady a potrebné milosti na to máme. Pretože sme pokrstení a pobirmovaní.
1. Hlas. V deň tvojho krstu o tebe Boh povedal: Ty budeš môj milovaný, ty budeš navždy mojou milovanou. A stalo sa, krstom si sa stal adoptívnym božím synom či dcérou. Boh ťa v tomto urobil navonok podobným Kristovi. A dáva ti milosť, aby si sa mu stával podobným aj vnútorne.
2. Znak. Pamätáš si tie slová: "Prijmi znak Daru Ducha Svätého"? V tom spočíva tvoja ďalšia vonkajšia podobnosť s Kristom, ktorá má tiež pôvod v krste a birmovaní. Odvtedy si totiž pomazaný. Navonok je to vyjadrené aj tým, že sa voláš kresťan. To slovo je odvodené od slova Kristus, po grécky χριστός, christos, čo znamená pomazaný. To nám pripomína aj dnešná modlitba po prijímaní: "Pomôž nám verne počúvať tvojho milovaného Syna, aby sme boli tvojimi deťmi nie len podľa mena," (vonkajšia podoba) "ale aj životom."
3. Poslanie. No a potom je tu poslanie. Pastieri odišli od jasličiek a ohlasovali Krista. Podobne mágovia, prorokyňa Anna, prorok Simeon. Ježiš po krste odišiel do púšte a po mesačnom pôste začal svoje verejné kázania. V krste a birmovaní ťa mu Boh urobil podobným aj tým, že ti dal poslanie ísť a svedčiť o Kristovi. To je vonkajšia podobnosť, ktorú na nás asi najmenej vidno a ktorú potrebujeme asi najviac rozvíjať. A pritom ju Matka Cirkev najčastejšie pripomína, na konci každej omše nám hovorí: "Iďte v mene Božom."
Boh sa stal človekom, aby sme sa my mohli stať Božími deťmi, podobnými jeho Synovi.
Láskavý Otče, tvoj jednorodený Syn prišiel medzi nás ako pravý človek a bol nám navonok podobný; daj, prosíme, aby sme sa s pomocou jeho milosti vnútorne stali podobnými jemu. Amen.
