"Nezatvrdzujte svoje srdcia..." Ale ako, keď máme dôvod?

CR-02 ŠT

"Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri vzbure, v deň pokúšania na púšti, kde ma pokúšali vaši otcovia; skúšali ma, hoci videli moje skutky štyridsať rokov." Čítam tieto riadky (dnešné prvé čítanie z Listu Hebrejom) a premýšľam, ako si nezatvrdiť svoje srdce dnes, keď sa situácia stále zhoršuje, pomaly každý má svoj (zaručene jediný správny) recept a takmer každý je epidemiológ, hygienik a lekár, ale už nie každý má ochotu vytrvalo sa správať rozumne a zodpovedne, obetavo a (po)slušne...

Autor Listu Hebrejom pripomína skúsenosť putovania Izraelitov púšťou. Zážitok z mocných Božích skutkov rýchlo vyprchal a monotónnosť každodenného putovania, navyše občas aj o hlade a smäde, im vygumovala spomienky a nahradila ich spomienkovým optimizmom. Prišli vzbury na čele s tými ktorí tvrdia, že v otroctve bolo lepšie a že sa tam treba vrátiť. A mnohí, unavení, frustrovaní a pomýlení, im tlieskajú. Miesto jednej z tých vzbúr nazval Mojžiš Massa a Meríba, massáh znamená pokúšanie a meribáh hádka, vadenie sa.  

Ale ako tomu neprepadnúť dnes, ako si nevyrábať ďalšie Massa a Meríba? Lebo dôvodov je neúrekom. Autor Listu Hebrejom na to hovorí: "Deň čo deň sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to dnes, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu." Teraz, kým máš silu, povzbudzuj tých, ktorí ju momentálne nemajú. A pokojne im naznač, aby nabudúce povzbudili zase oni teba. "Kým trvá to dnes!"

PS: Kontrolná otázka, len aby som vedel, či mi rozumieš: Čo budeš dnes robiť?