CR-03 NEB
Jonáš začal prechádzať mestom v prvý deň a volal: "Ešte štyridsať dní a Ninive bude rozvrátené," počúvame v prvom čítaní. Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium. Hovoril: "Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu." Tak začína dnešné evanjelium. "Lebo tvárnosť tohoto sveta sa pomíňa," dopĺňa dnešné druhé čítanie. A ja premýšľam, koľko času asi ešte máme.
Lebo ide o čas. "Ešte štyridsať dní a Ninive bude rozvrátené," hlása Jonáš. A myslí tým: Už máte len štyridsať dní na odvrátenie katastrofy. Už len štyridsať dní a potom koniec, Schluss, bodka. Potom sa s tým už nebude dať nič robiť.
"Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo," hovorí Ježiš. Máme otvorené, môžete konečne vojsť. Hovorí to Židom, ktorí stáročia čakajú, kedy to konečne príde. A pokračuje: "Kajajte sa a verte evanjeliu," teda pripravte sa pokáním, aby ste vojsť mohli. Pokánie a dôvera v evanjelium sú nevyhnutné podmienky.
Dôvod, prečo sa treba poponáhľať, pripomína Pavol: "Lebo tvárnosť tohoto sveta sa pomíňa." Páči sa mi ten obraz, tvárnosť, tvarovateľnosť. Lebo niekedy mám dojem, že ak aj ešte nie sme úplne tvrdí, natvrdlí možno aj hej.
Sú veci, ktoré časom tvárnosť strácajú. Ak človek zanedbá čas, keď je vec tvarovateľná, následky sú vcelku katastrofálne. Asi ako vytĺkanie zatvrdnutého betónu z miešačky. Čas, kedy sme tvarovateľní, netrvá večne! Čas na obrátenie, na prípravu, alebo premenu, raz vyprší. A nikto z nás nevie, koľko ho ešte má. Čas je dôležitý!
Ide o tvárnosť. "Lebo tvárnosť tohoto sveta sa pomíňa." Slovenské slovo tvárnosť je krásne, pretože nepripomína len tvar, ale hlavne tvár. Boží zámer bol stvoriť (tvárnosť) človeka, na svoj obraz a podobu (tvár). A stvoril nás schopných premeny, tvarovateľnosti, preto ten obraz, že človek je stvorený z hrnčiarskej hliny.
Sú veci, ktoré strácajú tvárnosť tým, že vychladnú. Napríklad železo. Obnoviť jeho tvárnosť môžeš tak, že znova zahreješ na vysokú teplotu, inak to nejde. Potom sú veci, ktoré strácajú tvárnosť tým, že vyschnú. Ako hlina. Musíš jej dodať vlhkosť a poriadne ju vymiesiť, aby sa znova stala modelovateľnou. A potom sú také, ktoré keď raz tvrdnú, už s nimi pohne iba zbíjačka. Ako betón, ktorý sa dá už len rozbiť. Si ešte tvarovateľný? Plný ohňa, plný života (voda)? Alebo tvrdneš, schneš, chladneš... Tvárnosť je dôležitá!
Ide o obnovu tvárnosti. Tvárnosť sa obnovuje ohňom (železo) a vodou a silou (hlina). Pre oboje platia dve veci: 1. Obnova tvárnosti bolí, spaľuje, zaplavuje, tlačí... 2. Žiadna vec sama nemôže obnoviť svoju vlastnú tvárnosť, to musí prísť z vonku. Človek obnovuje tvárnosť vecí. Boh obnovuje tvárnosť človeka.
V tomto zmysle je to, čo prežívame, príležitosťou na obnovu našej tvárnosti. Boh nás taví a miesi. Opatrenia ten veľký globalizovaný svet opäť postláčali do malých buniek, vtlačili ľudí späť domácností, a tí najbližší musia byť spolu. Zrazu niet kam ujsť. To je ťažké. Ale v konečnom dôsledku je dobré, že nemáš kam ujsť. Aj za tú cenu, že u vás doma vzplanú nejaké konflikty. Je to príležitosť, aby sa vzťahy vyčistili a upevnili. Boh takto obnovuje tvárnosť tvojej rodiny. Ak to dovolíš. Lebo na rozdiel od hliny si ty môžeš vybrať.
To, čo prežívame, je príležitosťou na obnovu našej farnosti a Cirkvi. Nie takú obnovu, pri ktorej sa niečo trochu uprace a niečo premaľuje a je to hotové, ale v podstate je všetko ako predtým. Nie, čaká nás obnova ako po požiari. Len málo čo bude ako predtým. Obrazne povedané: keď sme už nedokázali požiaru domu zabrániť ani ho uhasiť, využime aspoň príležitosť vybudovať dom lepší, ako ten predchádzajúci, samozrejme postavený na osvedčených základoch a so všetkým, čo stojí za obnovu.
Boh utrpením obnovuje tvárnosť zeme. Inak ako utrpením to nejde. A tvárnosť je dôležitá.
Za našu natvrdlosť nemôžu obmedzenia. Tu musím pripomenúť jednu vec: Pandémia a opatrenia, ktoré s ňou súvisia, neničia naše vzťahy, rodiny, manželstvá, ani farnosť. To, čo je v nás, v našich vzťahoch, rodinách, manželstvách či v Cirkvi pokrivené, "len" v kritickej situácii akou je pandémia, vychádza na povrch. Obmedzenia za to nemôžu. Obmedzenia to "len" odkryli. Ako to povedal pápež František v marci: "Búrkou opadla fasáda tých stereotypov, ktorými sme zakrývali naše ego."
Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium. Hovoril: "Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu." Hlása pokánie, metanoiu, čo znamená zmenu myslenia, postojov a konania.
- Zmena myslenia. Pravdivo pomenuj a priznaj svoj diel viny a zodpovednosti. To je bolestné, ale v konečnom dôsledku oslobodzujúce a jediné, čo prináša riešenie. Nemá zmysel vinu popierať, zľahčovať, alebo tváriť sa, že neexistuje.
- Zmena postojov. Urob rozhodné rozhodnutie o tom, s čím už nikdy nebudeš mať nič spoločné. Rozhodni sa rozhodne skoncovať so svojimi hriechmi.
- Zmena konania. Konaj inak. Lepšie. Teraz máš na to jedinečnú príležitosť. Keď skončí lockdown, už nikdy nebudeš mať toľko času na svoju rodinu, na modlitbu, na Božie slovo, na budovanie nového životného štýlu. Na vybudovanie si nových návykov. Teraz je najlepší čas na zmenu.
Modlime sa slovami dnešného žalmu: Ukáž mi, Pane, svoje cesty a pouč ma o svojich chodníkoch. Veď ma vo svojej pravde a uč ma, lebo ty si Boh, moja spása. Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie a na svoje milosrdenstvo, ktoré trvá od vekov. Pamätaj na mňa vo svojom milosrdenstve veď si, Pane, dobrotivý. Amen.
