CT-04 NE A
V dnešnom prvom čítaní aj v evanjeliu zaznievajú strašné slová: "Nech už nemusím počúvať hlas Pána, svojho Boha...", hovoria Izraeliti na Horebe. "Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť?" vykrikuje démon ústami posadnutého v synagóge v Kafarnaume. Tí prví sa Boha boja, ten druhý (diabol) ho nenávidí.
Na to prvé, na strach, Boh hľadí zhovievavo a pomáha človeku aby z neho vystúpil. Mojžišovi hovorí: "Vzbudím im proroka spomedzi ich bratov podobného tebe, do úst mu vložím svoje slová a bude im hovoriť všetko, čo mu prikážem." Tak vlastne vzniká kňazský a prorocký úrad v starovekom Izraeli. Kňaz aj prorok sú medzičlánok, akýsi prostredník medzi Bohom a ľuďmi. Ale to nestačí, preto sa v istom momente dejín sám Boh stáva prostredníkom medzi sebou a ľudstvom. Nezjavuje sa viac spôsobom, z ktorého by sme od strachu zomreli. Zjavuje sa ako jeden z nás. Dôvod na strach pominul.
Na to druhé Ježiš reaguje rázne: Mlč a zmizni! So zlom sa nediskutuje. Diabla netreba počúvať.
No na obe perikopy sa môžeme pozrieť aj inak. Ako na rozhodovanie sa, koho počúvať budeme a koho nie. Lebo keď je niekto v postoji "Nech už nemusím počúvať hlas Pána, svojho Boha...", vyvstáva otázka, koho iného chce počúvať. Totiž v skutočnosti sú len dve možnosti: Počúvať Boha alebo nepočúvať Boha.
Modli sa dnes za nás všetkých slovami žalmistu: "Pane, daj, aby sme počúvali tvoj hlas a nezatvrdzovali si srdcia."
