V Biblii k nám Boh nehovorí bezprostredne, ale prostredníctvom ľudskej reči, inšpirovanej Duchom Svätým. Jazyk ľudských autorov je nám však vzdialený časovo i kultúrne. Naviac do hry vstupujú aj ich osobné zámery a ciele, ktoré zaznamenaním či redakciou textu sledovali. Biblický text sa tak stáva mnohovrstevným posolstvom.
Svedectvo biblického autora. Ďalšou vrstvou je osobný vklad biblického autora, v tomto prípade Jána. Pretože Ján nie je kronikár ani pisár, ktorý napíše, čo mu nadiktovali. Zdieľa svoju skúsenosť a má pre to nejaký dôvod. Pre pochopenie tejto vrstvy je dôležité poznať historické pozadie autora, kam patrí, pre koho píše, čo zažil...
Čo hovorí Cirkev. Ak čítame biblické texty v liturgickom kontexte, potom musíme vnímať aj ďalšiu rovinu a pýtať sa, čo nám týmto úryvkom chce povedať Cirkev. Napríklad našu stať (Jn 1,35-42) čítame pri svätej omši v sobotu vo Vianočnom období v úplne inom kontexte, než v druhú cezročnú nedeľu v roku B.
Čo hovorí Boh Cirkvi. Keď čítame biblický text v spoločenstve, pýtame sa, čo cezeň hovorí Boh nám.
Čo hovorí Boh mne. A napokon je tu osobná rovina, otázka, čo Boh chce povedať mne.
S prvými dvomi rovinami nám pomáha exegéza, biblické slovníky, komentáre. Výbornou pomocou pri rozlišovaní v tretej vrstve sú napríklad komentáre cirkevných otcov, ikony a učenie Cirkvi. Čítať posledné dve vrstvy nám pomáhajú rôzne metódy čítania (Vesterská, Lumko, Kigali...) a práce s textom. Dôležitou pomôckou sú aj rôzne metódy transformácie textu. Musíme mať však stále na pamäti, že sú to všetko len prostriedky. Cieľom je nájsť odpoveď na otázky, čo Boh hovorí nám a čo hovorí tebe alebo mne osobne.
Transformácia textu pomocou čítania z rôznych perspektív
Jednou z metód transformácie textu je aj perspektivistické čítanie. Najjednoduchšie je prerozprávať perikopu z perpektívy jednotlivých postáv. Vďaka tomu získame rôzne pohľady na tú istú udalosť. Výhodou tohto prístupu je, že nie sú potrebné žiadne špeciálne poznatky a zručnosti, jedinou podmienkou je schopnosť vcítiť sa do protagonistu príbehu.
- Prečítame biblický text Jn 1,35-42.
- Vytvoríme zoznam protagonistov: Ján Krstiteľ, Ondrej, Ján, Šimon a Ježiš.
- Účastníci stretnutia si podelia postavy a každý vyrozpráva príbeh z jej perspektívy. Podľa potreby treba vyhradiť primeraný čas na prípravu.
- Každý prerozpráva perikopu z perspektívy vybraného protagonistu. Zámerom perspektivistického rozprávania plastickejšie vyjadrenie niektorých aspektov príbehu.
- Ostatní počúvajú a pritom koncentrujú svoju pozornosť na otázku: "Pane, čo mi hovorí týmto slovom?"
- Nakoniec znovu prečítame biblický text. Po chvíľke ticha nasleduje zdieľanie a modlitba Božím slovom.
Na našom stretku (s dospelými) to vyzeralo takto
Ján Krstiteľ
Tak je to tu, prišiel môj čas. Samého ma to ohúrilo - Ježiš je Boží baránok. Povedal som to mojim učeníkom, Jánovi a Ondrejovi. A oni išli za ním. Ján mi o tom rozprával, ale bolo to také rozpačité. Keď si Ježiš všimol, že idú za ním, opýtali sa, kde býva. Potom boli s ním. No o čom sa bavili, či im povedal, o tom Ján vôbec nehovoril. Ondreja som odvtedy nevidel. Ale počul som, že priviedol k Ježišovi aj svojho brata Šimona a že Ježiš mu dal nové meno, skala alebo kamienok, alebo niečo také... Viac neviem, lebo na druhý deň Ježiš odišiel do Galiley.
Ján
Na ďalší deň, keď som bol spolu s Ondrejom pri Jánovi Krstiteľovi, prechádzal okolo nás Ježiš. Ján sa naň zahľadel a povedal: „Pozrite, Baránok Boží“. Nuž, viem, že Ján nehovorí do vetra, jeho slová majú váhu. Určite v Ježišovi spoznal toho, o ktorom nám už toľko rozprával, že to jemu pripravuje cestu, že on je ten, ktorý príde po ňom. Akoby nám tým hovoril, ja už som svoju úlohu splnil, on je ten, ktorého máte nasledovať. Ale predsa, potreboval som si to overiť, zistiť si o ňom viac a tak sme sa s Ondrejom vybrali za ním.
Asi sme nemali odvahu priamo sa ho spýtať, len sme ho sledovali, ale on zastal, obrátil sa k nám a prvý sa nás opýtal: „Čo hľadáte?“ Hoci som mal veľmi veľa otázok, ani neviem ako, vyšlo zo mňa: „Učiteľ, kde bývaš?“ On namiesto odpovede nás pozval ísť s ním a pozrieť sa. A tak sme šli.
Nakoniec sme s ním strávili celý deň. Uvidel som nielen kde býva, videl som viac a uvedomil si, našli sme Mesiáša. Ondrej preto išiel hneď za svojim bratom Šimonom a priviedol ho k Ježišovi. A tu sa stalo niečo zvláštne. Ježiš Šimonovi zmenil meno. Vraj sa už nebude volať Šimon, ale Kéfas – Peter. Sám tomu ešte nerozumiem, neviem prečo to urobil, aký to má význam, ale viem, že chcem s ním zostať, tohto muža chcem nasledovať. (Božka)
Ondrej
Bol to deň ako iné, ktorý sme spolu s Jánom strávili v spoločnosti Jána Krstiteľa a počúvali, ako rozpráva o Ježišovi, ktorého pred časom pokrstil v Jordáne. Zrazu okolo nás prechádzal muž a Ján prehlásil: „Hľa, Boží Baránok.“ S Jánom nám to nedalo pokoja a vybrali sme sa hneď za ním. Ježiš akoby tušil, že za ním niekto kráča. Obrátil sa, keď nás uvidel, opýtal sa: „Čo hľadáte?“ Ani ja ani Ján sme sa nezmohli na iné, len sa opýtať: ,,Rabbi, kde bývaš?“ Bez najmenšieho zaváhania nám povedal: „Poďte a uvidíte!“
Z mysle mi neschádzali tie Jánove slová: „Hľa, Boží Baránok.“ Stále som mal potrebu o nich premýšľať. Ježiš nás vzal k sebe, po niekoľkých hodinách v jeho spoločnosti som pocítil túžbu priviesť k nemu aj svojho brata Šimona. Vybral som sa za ním. Keď som ho konečne našiel rozpovedal som mu, čo sa nám s Jánom stalo a ešte: ,,Našli sme Mesiáša – Krista.“ Šimon mi spočiatku vôbec neveril, ale na moje naliehanie išiel so mnou. Keď sme prišli späť k Ježišovi, udialo sa niečo zvláštne. Ježiš sa hlboko zahľadel do Šimonových očí a povedal: „Ty si Šimon, syn Jánov, ale budeš sa volať Kéfas,“ čo v preklade znamená Peter.
Od tej chvíle už nebolo nič také ako predtým. (Lucia)
Šimon Peter
Ja som Šimon, teda Peter.
Môj brat ma predstavil úžasnému človekovi... ale pekne po poriadku. Bolo to takto.
Ondrej, môj brat, mi prerozprával ako stretol Ježiša. Ondrej bol kdesi vonku spolu s Jánom od Zebedejov a Jánom Krstiteľom. Okolo prechádzal muž, o ktorom prehlásil Ján Krstiteľ - Hľa, Boží Baránok!
Môj brat a Ján Zebedej sa vybrali za ním. Keď zbadal, že ho nasledujú, opýtal sa ich - Čo hľadáte? - a po ich odpovedi - Kde bývaš? - ich Ježiš pozval k sebe domov. Celkom nečakané pozvanie neodmietli a zdržali sa tam deň.
Potom ma vyhľadal brat Ondrej, bol mierne rozrušený a hovoril – Našli sme Mesiáša.
Priviedol ma k nemu, k tomu mužovi, k tomu, kto ťa len tak z ničoho - nič pozve na návštevu alebo sa ti pozrie do očí tak hlboko, že si to navždy zapamätáš. Lebo v tom pohľade je všetko. Radosť i nádej, láska i dôveru, odvaha i pochopenie, ale tiež tam možno vidieť záblesk slzy, lebo aj on vie, čo je smútok, samota, sklamanie... Po pohľade nasledovala veta, ktorá podobne ako ten pohľad navždy ovplyvnila môj život. Ježiš mi povedal – Ty si Šimon, syn Jánov, ale budeš sa volať Kéfas, - čo znamená Peter.
A tak mám nového priateľa, nové meno a poznanie, že On o mne vedel, On ma poznal už v čase, keď som ja o ňom nemal ani potuchy... On si ma vybral, On mi dôveruje, On ma miluje. (Marta)
Navštívil ma brat Ondrej a rozprával o nezvyčajnom stretnutí. Keď boli s Jánom Krstiteľom, zbadali jedného človeka. Ján o ňom povedal, že je Božím Baránkom. Ondrej a ďalší učeník boli zvedaví a vybrali sa za neznámym. Zrazu sa k nim obrátil s otázkou, čo hľadajú. Zaskočení sa ho opýtali, kde býva. A on ich pozval k sebe a zostali u neho celý deň. Môjho brata to akosi zobralo, keď hneď bežal ku mne. Prečo hovorí, že našiel Mesiáša? Kto je to? Keď ma k nemu priviedol, on sa na mňa zahľadel a dal mi nové meno - Kéfas. Prečo? Načo mi je nové meno, mne, chudobnému rybárovi? (Lenka)
...Alebo vo veršoch:
Brat Ondrej
práve ma navštívil
a rozpovedal mi, čo zažil.
Keď dnes bol za Jánom Krstiteľom,
za svojím pokorným učiteľom,
stretol sa s nevšedným človekom.
“Hľa Boží Baránok!”
Ján o ňom povedal
a pritom na neho ukázal.
Ondrej a ten druhý, čo tam bol
v Betánii za Jordánom,
nevediac, čo chceli uvidieť,
šli za ním,
za mužom
z mesta Nazaret.
“Čo hľadáte?”
Spýtal sa, keď sa otočil,
keď cítil na sebe ich oči.
“Učiteľ, kde bývaš?”
Vyriekli nesmelo.
“Poďte a uvidíte,”
pozvanie zaznelo.
Čosi ich ťahalo,
oni šli,
len tak ho spoznať,
len tak byť s ním.
Stretnutie to bolo osudné,
Ondrej hneď utekal s tým ku mne.
“Našli sme Mesiáša!”
Lapal dych,
“poď aj ty,
poď medzi ostatných.”
Išiel som zvedavý
na toho človeka,
ktorý sa ako my oblieka
a Mesiášom naším je vraj,
čo oslobodí z pút tento kraj.
Keď k nemu prišiel som
a on na mňa sa pozrel,
“Šimon, syn Jánov,
budeš Kéfas - Peter,”
odrazu povedal,
mne čudné bolo to.
Prečo Peter?
Prečo nové meno?
Prečo práve to?
A čo je tohoto úmyslom?
Však som len chudobným rybárom!
V ušiach mi aj teraz
stále znie
to jeho podivné pozvanie,
to jeho ‘Poď a uvidíš!’
Neváhaj,
so mnou sa nestratíš. (Lenka)
Keď som bol s Jánom, išiel okolo Ježiš a on povedal o ňom: „Hľa Boží baránok.“ Nasledovali sme ho teda. Keď sa obrátil a videl, že ideme za ním, opýtal sa nás: „Čo hľadáte?“ Išli sme za ním ďalej a videli kde býva. Prijal nás a boli sme s ním celý deň.
Ihneď som vyhľadal brata Šimona, aby som mu povedal, že sme našli Mesiáša. Priviedol som ho k Ježišovi a ten ho spoznal ako Šimona, syna Jána, ale nazval ho Kéfasom, v preklade Petrom. (Adriana)
Ježiš
Keď ma videl Ján, povedal o mne: „Hľa Boží baránok.“ Dvaja učeníci, ktorí s ním stáli to započuli a išli za mnou. Uzrel som ich, obrátil som sa a opýtal som sa ich: „Čo hľadáte?“ oni mi odpovedali: „Rabbi, kde bývaš?“ Odpovedal som im: „Poďte a uvidíte!“ Nasledovali ma a zostali v ten deň u mňa. Ondrej potom vyhľadal brata Šimona Petra, aby mu povedal, že mňa, Mesiáša našli a priviedol ho ku mne. Zahľadel som sa na neho a povedal som : „Ty si Šimon, syn Jánov, ale budeš sa volať Kéfas.“ (Adriana)
Reflexie
Ježiš aj mne kladie otázku Čo hľadáš? Čo hľadáš vo svojom živote, po čom túžiš? Za kým, za čím kráčaš? Niekedy ani sama neviem, čo vlastne chcem, čo hľadám. A keď viem, tak často nehľadám na tých správnych miestach.
Napr. Sú chvíle keď hľadám pokoj – pokoj srdca, únik od všetkého čo sa deje okolo, no často ten pokoj hľadám na nesprávnych miestach, iba v náhražkách – napr. pri filme, či v jedení sladkosti :-). No Ján a Ondrej mi ukazujú tú správnu cestu hľadania – hľadať tam, kde býva Ježiš. Nielen v chráme, ale aj v Božom slove, v modlitbe a v ľuďoch okolo seba. To je aj cesta pre mňa – zostať s Ježišom celý deň, v bežných veciach ho vidieť a byť s ním.
Často sa aj ja ocitám v pozícii, kedy sa pýtam: Čo vlastne hľadám? Čo chcem? Odpoveďou na mnohé z tých chvíľ sú mi Ježišove slová: „Poď a uvidíš.“ Ty Pane, ma neustále v každej chvíli a okolnosti pozývaš do spoločenstva s Tebou, ktoré je tým, čo ja pre svoj život potrebujem.
A zároveň majú pre mňa veľký význam Ondrejove slová bratovi: „Našli sme Mesiáša,“ ktoré ma povzbudzujú v tom, prichádzať k druhým a ohlasovať im tie isté slová. Učia ma byť zodpovednou v poslaní svedčiť a myslieť aj na iných, ktorí možno ešte nepoznajú Krista.
Celý text mi pripadá dynamický. Postavy sa v priebehu deja striedajú. Najskôr ma to privádzalo k tomu, že Pán ma pozýva do spoločenstva, k ľuďom... ale potom sa tam objaví Ondrejov brat. A tu sa zastavujem pri slove brat. Brat je ten, kto ti je veľmi blízky. Mojimi blízkymi sú - môj manžel, deti a otec. Myslím, že je opäť ten čas, aby som o Ježišovi svedčila aj tu, kde bývam. Aby s nami býval aj Ježiš. Možno k tomu nepotrebujem veľa slov, hoci rečním rada. Možno mi k tomu postačí vedieť pozerať ako Ježiš.
Pane, prosím, aby som mala oči plné radosti a nádeje, lásky i dôvery, odvahy i pochopenia... a keď sa v nich objaví slza, prosím, zotri mi ju.
Pane, bývaj v našom dome! Vitaj!
