Ako čítať Sväté písmo: 8. Čítanie ikony Bohozjavenia

Ján hlásal: "Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi. Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým." V tých dňoch prišiel Ježiš z galilejského Nazareta a Ján ho pokrstil v Jordáne. Vtom, ako vystupoval z vody, videl otvorené nebo a Ducha, ktorý ako holubica zostupoval na neho. A z neba zaznel hlas: "Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie." (Mk 1, 7-11)

Ikonopisci nám niekedy dávajú aj návod, ako čítať Slovo, ktoré zapísali pomocou farieb a symbolov. Na tejto ikone nám pomôže sledovať pohľady jednotlivých postáv, pretože ich upierajú na to, čo je podstatné.

  • Sledujeme líniu pohľadu postáv a pokúsime sa určiť, na čo zameriavajú svoju pozornosť.

 
Na čo sa nás upozorňujú? Ikonopisec zreje chce, aby sme si všimli Ježišove nohy, Jánovu sekeru, Ducha v podobe holubice a Ježišovo telo. 
Nohy. "Po mne prichádza mocnejší, ako som ja," hovorí Ján. "Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi."

  • Ján Krstiteľ začína chôdzou (prichádza) a nohami (sandále). Naše čítanie ikony začneme preto tým, že si prezrieme nohy postáv. Čo z nich môžeme vyčítať?

Anjeli i Ján sú obutí. Ježiš nie. Ján vie, že nie je hoden ani len rozviazať mu remienky na sandáloch. Pomoc s vyzúvaním, to je služba pre otroka. No Ján v Ježišovi vidí niekoho, kto je väčší než ktorýkoľvek človek. Vidí Boha. A vie, že rozdiel medzi Ježišom a nami je taký priepastný, že si nemôžeme voči nemu nárokovať ani na otrockú službu. Lenže Ježiš na ikone je bosý. Akoby sám odložil tento rozdiel. Ako to čítame v Liste Filipanom: "On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka" (Flp 2,6-7). To neurobili ani anjeli, aj tí sú obutí.

More a Jordán. Nečudo, že more i rieka Jordán pred Ježišom utekajú. To sú totiž tie dve postavy pri Ježišových nohách. "More to videlo a zutekalo, Jordán sa naspäť obrátil" hovorí žalmista. Ikonopisec chce v nás vyprovokovať otázku: "Čo ti je, more, že utekáš, a tebe, Jordán, že sa naspäť obraciaš?" (Žalm 114,3.5)

  • Vyhľadáme ďalšie state, ktoré hovoria o "utejakúcom" mori a Jordáne:  
    • "Mojžiš však vystrel ruku nad more a Pán ho celú noc prudkým východným vetrom rozháňal a more vysušil. Takto sa voda rozdelila a Izraeliti prešli stredom mora po suchu, kým vody boli pre nich ako múr na ich pravici a ľavici." (Ex 14, 21-22)
    • "Len čo nosiči archy došli k Jordánu a nohy kňazov, ktorí niesli archu, dotkli sa okraja vôd, hoci Jordán po všetky dni žatvy napĺňa svoje koryto, vody, ktoré pritekajú zhora, sa zastavili a stáli nahromadené ďaleko pri meste Adam, ktoré leží pri Sartane. Tie však, čo tečú k Pustému alebo Soľnému moru (ktoré sa teraz nazýva Mŕtve more), odtiekli, až úplne zmizli. Tak ľud prechádzal oproti Jerichu. Kňazi však, ktorí niesli archu Pánovej zmluvy, pevne stáli na suchej zemi uprostred Jordánu - zatiaľ všetok Izrael prechádzal po suchu -, kým neprešiel všetok ľud na druhú stranu Jordánu." (Joz 3, 15-17)
    • "Vtom vzal Eliáš svoj plášť, zvinul ho, udrel vodu, tá sa rozdelila na dve strany a obaja prešli po suchu... Potom zdvihol Eliášov plášť, ktorý z neho spadol, vrátil sa a zastal pri brehu Jordána. Vzal Eliášov plášť, ktorý z neho spadol, udrel vodu a povedal: Kde je Pán, Eliášov Boh, teraz? A keď udrel vodu, rozdelila sa na dve strany a Elizeus prešiel." (2Kr 2, 8.13-14)

Sekera. Ďalší anjel pozerá na sekeru, ktorá je na druhom brehu pohodená v kríkoch. Pripomína Jánovu smrť sťatím. Ale hlavne jeho výzvu na pokánie, pretože "sekera je už priložená na korene stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa (Mt 3, 10).

Duch Svätý. No Krstiteľ má v tej chvíli oči len pre jediné, pre otvorené, alebo ako čítame inde, roztrhnuté nebo a zostupujúceho Ducha Svätého. Keď Marek hovorí o Duchu, zostupujúcom ako holubica, nemá ani tak na mysli viditeľnú podobu Ducha, ako skôr spôsob, samotné zostupovanie. Duch Svätý je zobrazený v mandorle, je akoby Božím prstom, ukazujúcim z neba na Krista. 

Ježišovo telo.  Ježiš je na ikone nahý, alebo takmer nahý. Tým nás ikonopisec upozorňuje na súvis so stvorením prvých ľudí. 

  • "A obaja, Adam i jeho žena, boli nahí a nehanbili sa jeden pred druhým" (Gn 2, 25).
  • "Bál som sa, lebo som nahý, a preto som sa skryl" (Gn 3, 10).
  • "Pán, Boh, urobil Adamovi a jeho žene kožený odev a obliekol ich" (Gn 3, 21).
  • "Potom ho ukrižovali a rozdelili si jeho šaty - hodili o ne lós, kto si má čo vziať" (Mk 15, 24).

Muž a žena boli stvorení na Boží obraz, boli nahí, no nehanbili sa, lebo boli odetí slávou Božieho obrazu a podoby. Keď upadli do hriechu, s hanbou sa skrývali až kým im Boh nedaroval odev z kože. Ježiš je skutočný človek, bez pokrivenia hriechu, on odev nepotrebuje. 


Voda a hrob. Napokon si všimnime samotnú vodu. Ikona Ježišovho krstu zobrazuje vodu ako tekutý hrob tvaru tmavej jaskyne, ktorá je zas ikonografickým znakom Hádesu, podsvetia, pekla. Ježišovo zostúpenie do tohto tekutého hrobu, do inferna, ktoré ho úplne obklopí, je takto anticipáciou zostúpenia do podsvetia. 
Ježiš vo vode neleží, ale stojí. Ba voda ani nemá moc obklopiť ho. Hipolyt Rímsky vysvetľuje: "Ježiš prišiel k Jánovi a prijal od neho krst. Aká nepochopiteľná, obdivuhodná vec! Nekonečnú rieku, ktorá obveseľuje Božie mesto (porov. Ž 46,5), obmýva troška vody. Neobsiahnuteľný prameň, z ktorého prýšti život všetkých ľudí a je bez konca, ponára sa do trošky pominuteľnej vody."

PS: Ešte tri tipy :-)

  1. Ján stojí na pravom, anjeli na ľavom brehu, medzi nimi Jordán a Kristus. Ak je voda Hádes a Jordán hrob, potom tu nebo nie je jednoducho hore a zem dole. Pravý breh je naším svetom, ľavý svetom anjelov.
  2. Ján i anjeli, nebo i zem sa skláňajú pred Kristom.
  3. Po stretku som dostal báseň:-)
Boh vysušil cestu
cez more,
z jarma oslobodil Izrael.
Pred archou so slávou od Pána
rozdelil aj vody Jordána.
Do zasľúbenej zeme voviedol,
ako prisľúbil
ich pradedom
a pravicou chránil na ceste.

So zjavením Krista
pri krste
spásne dielo svoje započal,
cestu slobody od hriechu ukázal,
cestu zasľúbenú do neba
pre každého,
pre mňa,
pre teba.

Ako Júdu viedol morom,
cez Jordán,
sprevádzať bude aj nás,
náš Boh a Pán.
Ježiš Jeho milovaným Synom je,
v Ňom má plnosť všetko stvorenie.
Cestou k Bohu
z lásky k nám sa stal,
život večný nám tým daroval.

Touto cestou lásky
chce nás viesť
a keď slabí sme, bude nás niesť.
Stačí málo, stačí veriť,
iba chcieť,
urobiť krok
a On urobí ich hneď aj päť.
____________________________
Obrázky, zdroje a tipy na čítanie:

Z Reči na Zjavenie Pána, pripisovanej svätému kňazovi Hipolytovi. In: https://lh.kbs.sk/cgi-bin/l.cgi?qt=pdt&d=8&m=1&r=2021&p=mpc
RATZINGER, J. Ježiš Nazaretský. I. diel. Trnava: Dobrá kniha 2007, s. 36-41.
RONAHUE, J.R. Sacra Pagina. Evangelium podle Marka. Kostelní Vydří: Karmelitánské nakladatelství, 2005,  s.77-85.