Perikopa: Jn 1, 1-18 – Prológ
Obraz: Köder, S.: A Slovo sa stalo telom
Kto. Najprv sa zameriame na osoby na obraze. Uvažujeme nad tým, kto by to mohol byť, aký je ich vek, či patria do súčasnosti alebo do minulosti, aké sú ich vzájomné vzťahy, čo asi prežívajú a podobne.
- Na našom obraze vidíme päťčlennú rodinu, podľa oblečenia ich možno situovať skôr do súčasnosti. Všetci sústreďujú svoj pohľad na tajomstvo, ktoré je nám zatiaľ skryté. V popredí, akoby bližšie sú deti, v pozadí rodičia. Ich tváre vyjadrujú rôzne pocity, zvedavosť (najmenší člen), radostný údiv (chlapec vľavo), nežnú, tichú radosť (dievča), neistotu (matka), hlboké zamyslenie (otec).
Kedy a kde. Za našu pozornosť stojí aj prostredie, v ktorom sa nachádzajú. V tomto kroku preskúmame kde a v akom čase autor túto udalosť zachytil. K tomu nám pomôže, ak odkryjeme ďalšiu časť obrazu.
- Tmavá obloha posiata hviezdami naznačuje, že náš príbeh sa odohráva uprostred noci. Prostredie nápadne pripomína betlehemskú maštaľku. Už chýba len žiarivá hviezda na oblohe. Vlastne nechýba, sme totiž v súčastnosti.
Svetlo. Keď už vieme, že zobrazená udalosť sa odohráva uprostred noci, môžeme si všimnúť hru svetla a tieňov. Pokúsme sa identifikovať zdroj svetla.
- Účastníci hľadajú zdroj svetla. Ten zatiaľ nevidíme, lebo je skrytý. No tušíme miesto, kde sa nachádza, pretože sa odráža v tvárach prítomných. A tam, kde sa svetlo nedostane (stena za nimi, časť tváre matky) sa predlžujú tiene. Hru svetla a tmy lepšie vidno, ak na obrázku pridáme jas a kontrast.
Slovo. V centre obrazu sú jasličky, no miesto dieťatka Ježiša je v nich položená kniha. Zdrojom svetla, ako to hlása nápis v nemčine, je evanjeliová zvesť: "Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami."
- Spoločne si prečítame úryvok z Jánovho prológu (Jn 1, 1-5. 9-14). Text je skrátený podobne, ako napríklad pri liturgii Druhej nedele po Narodení Pána. Vynecháme z neho verše, ktoré sa vzťahujú k Jánovi Krstiteľovi a ktoré autor na obraze priamo nereflektoval.
- V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. Köderove svetlo osvecuje tváre ľudí a prináša do nich radosť, akoby nový život. I keď ľudia sa vedia pred ním skryť, ako to zrejme trochu robí matka.
- Svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. Tmavé kúty si ďalej udržujú svoju temnotu.
- Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Pravé svetlo je tu v kontraste so svetlom hviezd, ktoré nemá moc osvietiť tváre prítomných.
- Tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi. Prijatie sa priam zrkadlí v tvári dievčaťa, ktoré je k Slovu najbližšie.
- A my sme uvideli jeho slávu. Tento verš môže byť naznačený v tvári a pohľade otca.
Izaiáš. Teraz si všimneme dolnú časť obrazu. Köder totiž pod jasličky umiestnil ďalšiu knihu. Je síce v tieni, ale vďaka svetlu, ktoré vyžaruje z evanjelia, rozumieme tomu, čo sa v nej hovorí. Na stránke knihy je totiž ďalší z Köderových obrazov, ruža, ktorou vyjadril Izaiášovo proroctvo: "Z pňa Jesseho vypučí ratolesť a z jeho koreňov výhonok vykvitne" (Iz11,1).
A my. Napokon sa ešte pozrieme na evanjeliový text, ktorý autor do knihy zapísal. Na Köderovom obraze čítame: "Und das Wort ist Fleisch geworden und hat unter uns gewohnt." Grécke slovo sarx je tu preložené výrazom Fleisch, čo znamená telo i mäso, podobne ako sarx, a čo je asi výstižnejšie, hoci zďaleka nie tak pekne znejúce, ako náš preklad.
"Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami," povedali by sme po slovensky. Lenže na poslednom riadku sú ešte dve slová: "Und wir", "a my". A my čo? "A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy." "Und wir haben seine Herrlichkeit gesehen, die Herrlichkeit des einzigen Sohnes vom Vater, voll Gnade und Wahrheit."
Ale keby chcel maliar povedať "len" toto, určite by našiel spôsob, ako do obrazu vtesnať text celý. Alebo by zapísal len prvú vetu a my by sme si nič nevšimli. Uvažujme, čo tých chcel maliar povedať.
- Napadli mi dva dôvody. Možno nás chce povzbudiť, aby sme otočili stránku, čítali ďalej, nechali sa viac a viac ožarovať pravým svetlom, ktoré osvecuje každého človeka. A možno je to myslené ako otázka: "Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami. A my?"
Modlitba. Stretnutie môžeme zakončiť modlitbou Božím slovom, slovami a veršami z preberanej perikopy.
____________________________
Obrázky a interpretačné kľúče:
WIDMANN, G., Die Bilder der Bibel von Sieger Köder. Ostfildern: Schwabenverlag, 2003, s. 86-87, 162-163.
